Život

Tomáš Morilon: Umenie by malo prinášať harmóniu

"Snažím sa prácu s fotografiou posúvať ďalej, smerom k maľbe. Zhotovím veľkoformátovú fotografiu, ktorú následne dotváram, opisuje svoju vášeň fotograf."

Romana Juhásová, 29. septembra 2014 6:00
Robert Vano Gallery a Webmagazin.sk predstavujú najnovší diel Neviditeľných fotografov. Unikátny seriál tentoraz upriami pozornosť na talentovaného Slováka, Tomáša Morilona, ktorý fotografiu približuje k maľbe.

Fotograf alebo maliar? Tomáš Morilon do svojich veľkoformátových fotografií zasahuje netradičnými výtvarnými technikami a vytvára tak unikátne umelecké dielo, ktorého podstatou je radosť a harmónia. Fotografie predáva, je lektorom, vydal publikáciu a vystavoval v Spojených štátoch. Napriek úspechom si ale zachoval pokoru a naďalej sám seba radí medzi neviditeľných fotografov.

Ako uvádzate na svojej webovej stránke, pochádzate z umeleckej rodiny. Čomu sa rodinní príslušníci venovali a ako vás to ovplyvnilo?

Fotografii som sa začal venovať vďaka rodičom a až neskôr som sa dozvedel, že umelecká, či dokonca fotografická rodinná tradícia, siaha ešte ďalej. Zistil som, že môj prastarý otec bol pomerne známym fotografom. Našlo sa po ňom množstvo diel zhotovených pomocou zaujímavých techník, experimentoval s fotografiou na sklo, hodváb a iné látky. Bohužiaľ, nič sa nezachovalo. Čo sa týka môjho najbližšieho okolia, mama a otec mali k umeniu vždy blízko. Odkedy si pamätám, žili sme v obkolesení obrazov a fotografií z ich dielne. Mama aj maľovala, takže umeleckých podnetov bolo naozaj veľa. Také bolo moje detstvo a určite ma to ovplyvnilo a inšpirovalo.

Takže vás nevtiahol súčasný fotografický boom.

Tvrdenie, že dnes je každý fotograf, sa ma netýka. V obklopení fotografie som vyrastal. Po vlastnom aparáte som zatúžil už ako dieťa a v desiatich som jeden dostal, i keď len malý a detský analog. Väčšinou som fotil svoje bezprostredné okolie, kamarátov, psa a kupoval si tie najlacnejšie čiernobiele filmy. Je pravda, že dnes je fotografov pravdepodobne viac ako kedykoľvek, no nemám s tým žiadny problém. Niektorí moji kamaráti, ktorí sa fotografiou tiež zaoberajú, terajším trendom opovrhujú a súčasných začínajúcich fotografov podceňujú. Mne to ale nijak neprekáža, ak fotenie niekoho baví, mal by sa mu venovať. Ja sám tvorím pre radosť.

Venujete sa najmä experimentálnym technikám spojeným s pohybovou neostrosťou. Ako ste k tomuto špecifickému zameraniu a rukopisu dospeli?

Keď som začínal tvoriť, nemal som prostriedky na vybavenie, s ktorým by som mohol dosiahnuť technickú dokonalosť a ostrosť. Povedal som si, že skúsim ísť opačným smerom a experimentovať s nekvalitou. Raz som fotografoval na mieste s veľmi zlými svetelnými podmienkami, vyskúšal som experiment s dlhou expozíciou a výsledok ma ohúril. Fascinuje ma zachytávanie a vykreslenie pohybu na statickom obraze. Venujem sa aj maľbe svetlom pomocou pohybov snímacieho zariadenia, teda fotoaparátu. Výsledok je vždy prekvapením, každá expozícia je originálna a to ma mimoriadne baví.

Objasnili ste nám formu, a čo obsah? Na vašich fotografiách možno nájsť rôzne objekty záujmu – ženský akt, prírodné motívy. Čo je vášmu srdcu najbližšie?

Neškatuľkujem sa, jednoducho rád fotím. Samozrejme, ako muža a esteticky cítiaceho človeka ma nadchýna krása ženského tela. Milujem aj prírodu, vyrastal som v Banskej Štiavnici, ktorej okolie je nádherné. Vždy keď ma na prechádzke sprevádza fotoaparát, odnesiem si niekoľko záberov. Príroda je nekonečnou studnicou inšpirácie, je plná obrazov, s ktorými sa dá krásne pracovať.

Využívate netradičné výtvarné techniky, o aké konkrétne ide?

Snažím sa prácu s fotografiou posúvať ďalej, smerom k maľbe. Zhotovím veľkoformátovú fotografiu, ktorú následne dotváram. Maľujem do nej, využívam kresbu, rytinu, kombinujem rôzne nástroje, štetce, šmirgeľ, chemikálie, sadru, latex, používam rozličné farby od anylinových, cez olejové, po akryl. Vzniká jedno originálne dielo, ktoré by sa v podstate dalo klasifikovať ako obraz. Trvalo mi niekoľko rokov, kým som na všetky nuansy sám prišiel a tento proces sa stále vyvíja a posúva. Jeho základom je kreativita, nestagnovať, neustále vymýšľať čosi nové a originálne.

Venujete sa fotografii na plný úväzok?

V oblasti fotografie pôsobím odjakživa, moja prvá práca bola vo fotolabe, neskôr som zhotovoval fotografie pre médiá. V súčasnosti v rámci komerčnej tvorby fotografujem architektúru do propagačných materiálov pre hotely, reštaurácie či wellness centrá. Nevnímam to ale ako akési nutné kariérne zlo. Kamaráti mi hovoria, že keď niečo robím rád, nie je to práca. A ja snažím všetko vo svojom živote robiť s radosťou. Veď o tom to je.

Máte vlastnú publikáciu. Čo v nej nájdeme? Kde je dostupná?

Po desiatich rokoch strávených s fotografiou som sa rozhodol vytvoriť retrospektívnu knižku, kde som zhrnul svoju tvorbu. Sú badateľné rôzne žánre a prístupy, ktorými som prešiel a ktoré sa plynutím času menili. Tlačilo sa ale len zopár kusov, ktoré dostali do daru moji známi, ide o limitovanú edíciu. Možno ju však "prelistovať" na mojej internetovej stránke.

Fotografujete na profesionálnej úrovni, vydali ste publikáciu, svoju tvorbu predávate, pôsobíte ako lektor. Považujete sa napriek tomu za neviditeľného fotografa?

Toto je naozaj otázka na zamyslenie. Nikdy som nemal tendencie veľmi sa presadzovať, netúžil som byť slávny a známy. Veľmi ma prekvapí, ak ľudia poznajú moju tvorbu. Dlho som fotil len pre seba, do šuplíka, kam som dovolil nahliadnuť len rodičom a veľmi blízkym priateľom. Zmenu priniesol internet, zaregistroval som sa na rôzne portály a odvážil sa fotografie publikovať. Chvíľu ma to bavilo, no potom sa dostavilo to súčasné obdobie, kedy fotografi zahlcujú sociálne siete a naháňajú sa za priazňou a obdivom. Na moment ma tento trend taktiež pohltil, no potom som si uvedomil, že to nie je to, čo ma napĺňa a nie je to dôvod, prečo fotím. Netvorím preto, aby ma niekto pochválil, aj keď to samozrejme vždy poteší. Pre mňa nie je motiváciou "lajk", ale to, že ja sám a ľudia, ku ktorým sa moje diela dostanú, z nich máme radosť, či inú prijemnú emóciu. Každé ráno ma pri srdci zahreje môj obraz visiaci nad posteľou a pokiaľ prežívajú podobné príjemné pocity aj ďalší vlastníci mojich diel, je to úžasné. Môže to vyznieť trochu zvláštne, ale ja mám svoje fotografie veľmi rád. Sú moje, sú presne také, aké ich chcem mať.

Mali ste možnosť svoju tvorbu vystavovať?

Vystavoval som hlavne na Slovensku a v Čechách a raz dokonca v Spojených štátoch amerických. Tento rok som si však od výstav dal pauzu, ich realizácia je skutočne energeticky a časovo náročná.

Gratulujeme k úspechom. Čo bude nasledovať?

Nežijem budúcnosťou. Beriem veci tak, ako prichádzajú. No keď pocítim potrebu niečo uskutočniť, začnem na tom pracovať.

Kto vás okrem umelecky založených rodinných príslušníkov inšpiroval?

Neupínam sa na konkrétnych fotografov, no samozrejme, keďže milujem fotografiu, prezerám si tvorbu iných a možno ma aj podprahovo inšpiruje. Sú fotografi, ktorých tvorba sa mi páči, patrí medzi nich Michal Macků, Tia Danko, imponuje mi aj Michal Mozolewski. Mám veľmi rád piktorializmus, prvý smer, ktorý do fotografie vniesol výtvarný rozmer. Prv sa fotografia používala len na dokumentačné účely a piktorialisti sa na prelome 19. a 20. storočia rozhodli posunúť ju smerom k maľbe. Nepotrpeli si na dokonalosť, ale na estetickú stránku. V kníhkupectve som natrafil na objemnú publikáciu venovanú práve piktorializmu a začal som sa venovať štúdiu tohto smeru.

Spája vaše fotografie akási ústredná myšlienka, alebo len kreatívna forma?

V mojej tvorbe prevažuje skôr estetická stránka, dojem z diela, emócia. Samotný koncept je v mnohých prípadoch až druhoradý, podstatný je pre mňa pocit. V mojom ponímaní by umelecké dielo malo prinášať radosť, harmóniu do života človeka. Pokiaľ sa kvalitná forma stretáva aj so zmysluplným obsahom, je to vrcholné dielo.

Spomínali ste harmóniu. Sám pôsobíte ako človek, ktorému harmónia nechýba.

Harmónia je základom vyrovnaného a šťastného života, na čo v dnešnej hektickej dobe až príliš veľa ľudí akosi zabúda. A práve aj to je jedna z vecí, ktorú by malo umenie do našich životov vnášať.

Foto: Robert Vano Gallery

FOTOGALÉRIA: Tomáš Morilon: "Umenie by malo prinášať harmóniu"

STE NEVIDITEĽNÝ? ZVIDITEĽNITE SA!

Zmyslom seriálu NEVIDITEĽNÍ FOTOGRAFI nie je iba predstavenie profesionálov, ale aj objavovanie talentov. Ak fotografujete a myslíte si, že Vaše práce sú výnimočné, pošlite ich e-mailom na Info@RobertVanoGallery.com. Nezabudnite napísať niečo o sebe a pridať aj kontakt. Možno práve vy budete hlavnou postavou niektorého z ďalších dielov NEVIDITEĽNÝCH FOTOGRAFOV.

Projekt organizuje Webmagazin.sk v spolupráci s Robert Vano Gallery, Partneri: ART OF PHOTOGRAPHY.eu,Fujifilm a Art Hotel Kaštieľ Tomášov.

Súvisiace články projektu Neviditeľní fotografi

Marián Uhrín: Za každou mojou fotografiou je kus reality

Soňa Maletz: Dívam sa na svet ako na veselé mravenisko

Nikol Šuplatová: Dobrá fotografia je ako vystrihnutá z filmu

Jozef Virčík: Veci, ktoré šokujú, sa intenzívnejšie vryjú do pamäti

Kateřina Bukolská: Ciele nemám, najviac ma baví cesta

Michal Zahornacký: Som snílek, mierne uletený

Tomáš Halász: Mojím snom je robiť veľké ľudsko-právne či sociálne témy

Andrej Lojan: Život ma zaujal

Hugo Nágel: Hľadám si vlastný intímny vesmír

Zuzana Abrahámová: Robím tú najkrajšiu prácu na svete

Martin Stranka: I AM

Lukáš Gál: Kľúčom k skutočnej svadobnej reportáži je ľudský prístup

Karel Ševčík: Večne niečo hľadám!

Lukáš Trefilík: Baví ma fotiť krásne modelky!

Veronika Otepková: Fotografie ako na hranici medzi životom a smrťou

Pavol Kulkovský: Odmalička mám rád nadprirodzené bytosti

Robert Vano: Fotku musí byť vidieť, inak neexistuje!

Natália Hlavičková: Dobrá fotografia by mala zbližovať

Tereza z Davle: Najradšej mám nemodelky, môžem si ich sama tvarovať

Kata Sedlak: Chcem ukázať úplne iný pohľad na obyčajné veci

Renata Vogl: Balansujem na hranici medzi snom a realitou

Martin Brojo: Fotografia je hobby a chcem, aby to tak zostalo

Jozef Boroň: Ženy ma sprevádzajú celým životom

Marieta Zuzíková: Fascinujú ma ženy, ktoré vedia dať fotke emóciu

Miroslav Jombík: Čiernobiela fotografia sú moje myšlienky a predstavy

Marek Šalajka: Ako pracujú profesionáli sa učím aj u Louisa Vuittona

Lenka Ješonková: Príbehy, ktoré iných potešia, fotím len v melanchólii

Aria Baró: Chcem, aby ma moja fotografia dojala

JANKA KVALTÍNOVÁ: Na svadbách milujem, že z nich sála neha a láska

Tomáš Donát: Rád vymýšľam príbehy, v ktorých hrajú hlavnú úlohu ľudia

Radovan Mišík zachytáva najvernejšie príbehy z ulice

Fotografie Laury Kovanskej rozprávajú skryté príbehy

R. Baranovič vnáša do čiernobielych fotografií „človečinu“ a emócie

Robert Vano Gallery predstavuje seriál Neviditeľní fotografi

Komentáre