Život

Medzinárodný deň kávy: Má espresso naozaj viac kofeínu?

"Pri príležitosti Medzinárodného dňa kávy, ktorý pripadá na 1. októbra, sa Tchibo spolu s baristom Šimonom Pipkom pozrelo na najčastejšie tvrdenia a vysvetlilo, ktoré z nich majú k pravde najbližšie."

Webmagazin - Kristína Dubravická, dnes 19:37
Na snímke kávové zrna. Foto: Foto: Tchibo
Káva je pre mnohých každodenným rituálom, no aj okolo nej koluje množstvo tvrdení, ktoré berieme ako samozrejmosť. Pri príležitosti Medzinárodného dňa kávy, ktorý pripadá na 1. októbra, sa Tchibo spolu s baristom Šimonom Pipkom pozrelo na najčastejšie kávové mýty a vysvetlilo, čo sa za nimi skutočne skrýva.

Espresso nemusí mať viac kofeínu

Espresso pôsobí intenzívnejšie a má výraznejšiu chuť, preto si ho mnohí automaticky spájajú aj s vyšším obsahom kofeínu. Nie je to však také jednoznačné.

„Pri filtrovanej káve je doba extrakcie násobne dlhšia a tým pádom sa uvoľní do výsledného nápoja viac kofeínu,“ vysvetľuje barista Tchibo Šimon Pipka.

Zároveň upozorňuje, že filtrovaná káva má približne 200 mililitrov, zatiaľ čo aj dvojité espresso okolo 50 mililitrov.

Tmavšie praženie neznamená viac kofeínu

Častým omylom je aj predstava, že čím tmavšie je kávové zrno, tým viac kofeínu obsahuje. Pri dlhšom pražení však zrno stráca viac vlhkosti a hmotnosti a obsah kofeínu sa môže mierne znižovať.
Tento mýtus môže súvisieť najmä s robustou. Tá má prirodzene vyšší obsah kofeínu a zároveň sa často praží tmavšie. Vyššie množstvo kofeínu je však v tomto prípade dané samotným druhom kávy, nie stupňom praženia.


Zdroj: Tchibo

Káva do chladničky nepatrí

Ak ste doteraz kávové zrná skladovali v chladničke, podľa Tchibo to nie je ideálne miesto. Zrná by mali byť chránené pred priamym slnečným žiarením a uložené v dobre uzatvárateľnom obale alebo vákuovej nádobe.

Ak ich plánujete spotrebovať v priebehu niekoľkých dní, pri správnom skladovaní postačí aj kuchynská linka. Pri dlhšom uchovávaní je podľa baristu vhodnejšou voľbou skôr mraznička než chladnička.

Kyslá káva nemusí byť nekvalitná

Ani kyslejšia chuť automaticky neznamená, že je s kávou niečo zlé. Acidita je prirodzenou súčasťou kávového zážitku a súvisí aj s ovocnými tónmi, ktoré v káve môžeme cítiť. Spája sa najmä s arabikou, no ovplyvňuje ju aj región, v ktorom káva rastie, či konkrétna odroda kávovníka.


Zdroj: Tchibo

Bezkofeínová neznamená úplne bez kofeínu

Aj pri bezkofeínovej káve môže zostať malé množstvo kofeínu. Pri spracovaní sa totiž nedá zaručiť odstránenie každej jednej molekuly. Zvyškové hodnoty sú však podľa baristu minimálne.

Čerstvo pomletá káva

„V momente, keď kávové zrná pomelieme, narušíme ich prirodzenú štruktúru a začne z nich unikať aróma,“ vysvetľuje Šimon Pipka. Spolu s ňou sa postupne stráca aj vlhkosť, ktorá nesie zložky zodpovedné za výslednú chuť. Káva pomletá príliš dlho pred prípravou preto môže pôsobiť menej výrazne a strácať vôňu.


Zdroj: Tchibo

Záleží aj na tom, odkiaľ káva pochádza

Výslednú chuť neovplyvňuje iba mletie či spôsob praženia. Dôležitý je aj samotný pôvod zŕn. Každý región dáva káve vlastný charakter a podmienky, v ktorých kávovník rastie, sa následne premietajú aj do výslednej šálky.

Tchibo pri príležitosti Medzinárodného dňa kávy predstavuje aj limitovanú kávu z Hondurasu. Jej zrná dozrievajú vo vysokohorských oblastiach až v nadmorskej výške 1 750 metrov. Ide o arabiku s jemnou čokoládovo-sladkastou chuťou a tónmi mirabelky a bielej čokolády.

Komentáre