Život

Aria Baró: Chcem, aby ma moja fotografia dojala

"Aria Baró je umelkyňa, ktorú motivuje secesia. Vo svojej tvorbe zachytáva rôzne surreálne prvky, ktoré vytvárajú myšlienku otázky "prečo?" a odpovede na nezmyselnosť. "

, 15. augusta 2013 10:00 V seriáli Neviditeľní fotografi vám tentoraz prinášame príbeh fotografky, ktorú sme vybrali spomedzi fotografov prihlásených do tohto projektu. Rada by prezentovala svoju tvorbu aj prostredníctvom seriálu Neviditeľní fotografi, ktorý dáva príležitosť zviditeľniť sa mladým talentovaným fotografom. Aria Baró je fotografka, ktorú motivuje secesia a surrealizmus. Zatiaľ sa fotografovaniu venuje len tri roky, ale už má za sebou prvé úspechy. Jej snom je dostať svoje snímky do svetových galérií v New Yorku a Paríži.

Unikátny projekt, ktorý spustil Webmagazin.sk v spolupráci s Robert Vano Gallery, vám predstavuje talentovaných slovenských a českých fotografov. 

Ako ste sa dostali k fotografii, čo vás inšpiruje?

Vyštudovala som archeológiu a reštaurátorstvo. Bola to ale veľmi veľká odbočka od toho, čo som chcela robiť. Odmalička som totiž viac inklinovala k umeniu. Fotografii som sa začala venovať až v roku 2010. Fotila som klasický portrét. Dnes sa snažím vo fotografii odovzdať väčší kus seba a svojho videnia. Prevažne ide o konceptuálnu fotografiu, kde hlavnú úlohou naďalej zohráva človek ako najvyšší tvorca príbehu. V mojich umeleckých dielach sa vyskytujú rôzne surreálne prvky, ktoré vytvárajú myšlienku, otázky "prečo?" a odpovede na nezmyselnosť. Tieto surreálne prvky môžu znamenať čistú slobodu vo videní sveta. Okrem surrealizmu som sa inšpirovala posledným univerzálnym medzinárodným slohom – secesiou.

Kto konkrétny vás ovplyvnil z obdobia secesie?

Konkrétny vzor nemám. Mohla by som vymenovávať secesných umelcov ako Mucha alebo Klimt, ale secesia ma ovplyvnila všeobecne, či už architektúrou, nábytkom, alebo výtvarným umením. Veľmi milujem architektúru z tohto obdobia, a keď do takéhoto prostredia môžem zasadiť človeka, ktorý ani nemusí byť secesný. Secesia ma ovplyvnila plošnosťou a farebnosťou.

Zameriavate sa iba na tento jeden štýl alebo hľadáte témy aj v iných?

Miešam štýly, rôzne surreálne prvky. Musí to byť ale harmonické a estetické miešanie. V prvom rade chcem byť sama sebou. Kopírovanie nemám rada. Pre mňa je inšpirácia všetko naokolo. Mám svoj zaužívaný príklad: Vidím čašníčku, ako varí alebo zalieva kávu. Maximálna inšpirácia z toho je pre mňa para, ktorá vychádza zo šálky alebo kávovaru a s ňou môžem pracovať. Kopírovanie by bolo, ak by som odfotila a na obraz dala iba čašníčku, ako zalieva kávu.

Foto: Robert Vano Gallery

Mali ste niekoho, kto vám pomáhal v začiatkoch?

Umenie ako také máme v rodine. Fotil už môj starý otec, môj nebohý ujo bol veľký maliar. Ale z rodiny ma už nikto neviedol týmto smerom. Keď som začala fotiť, mojim najväčším problémom bola technika. Po technickej stránke som úplný antitalent. Musia mi poradiť a vybrať fotoaparát. Viem fotiť manuálom, ale kým som sa to naučila, bol to boj. Ak sa ma niekto opýta, aký je môj najväčší úspech vo fotografii, tak asi ten, že viem zaostriť, na čo chcem. Mala som a mám poradcov – fotografov Jozefa Danyiha , Branislava Boďu a Petra Blaháka, ktorí so mnou chodili na fotenia. Vysvetlili mi, ako funguje manuál, ako nastaviť expozíciu. A, samozrejme, doteraz si vymieňame postrehy medzi sebou, lebo jeden môže zbadať to, čo si iný nevšimne.

Ako pracujete ďalej s fotografiou, ktorá vzíde z vášho fotoaparátu?

Pracujem aj s Photoshopom, ale na to, aby som mohla so snímkou pracovať, musím mať kvalitnú surovinu. Musí byť dobre nasvietená. S bleskom nefotím, snažím sa využívať prirodzené svetlo. Fotka potom vyzerá dobre. Vo Photoshope ju už iba doladím. Myslím si, že každému fotografovi pomôže postproces odlíšiť sa a vyjadriť sa.

Vyvolávate si fotografie sama?

Fotografie si nechávam tlačiť u jedného tlačiara z Ostravy. Nikdy ma nesklamal. Neuznávam ale fotky na plátno. Musia byť na papieri.

Prečo?

Fotografia nemá byť na plátne, tam má byť maľba. Ja som zástancom papierov.

Akým fotoaparátom ste začínali fotiť?

Sony Alfa 300. Teraz mám 550. Ja viem, že už je čas na výmenu. Ale, bohužiaľ, Canon Mark 3 je veľmi drahý. No urobím všetko preto, aby som ho mala.

Vaše fotografie sa objavili vo Vogue na One X alebo na titulke v Dodho magazine...

Na Vogue mám široké portfólio, ktoré sa skladá z cca 50 fotiek. Keď som im poslala fotky, oslovili ma. Chceli, aby som s nimi podpísala zmluvu, a bola na ich zozname. To sa mi veľmi páčilo. Majú ale veľmi zvláštny vkus, lebo fotografie, ktoré považujem za moje srdcovky, mi nezobrali. Napríklad Galéria One X berie to, čo neodoberá Vogue. Neviem si to vysvetliť. Ale je to výborná konštelácia. Každý chce niečo. Napríklad fotografia s vtáčikom: Vogue ju nechcel a 1x ju zobral do knihy tutoriálov.

Aké sú vaše ďalšie fotografické plány?

Čo sa týka emocionálnej stránky, chcela by som dojať samu seba, keď sa pozriem na svoju finálnu prácu. Ide mi o to, aby som zistila, čo vlastne môže človek zo seba dostať, kde sú moje hranice.

A ako sa chcete prezentovať navonok?

Môj primárny cieľ je vystavovať vo svetových galériách v New Yorku a Paríži, na prestížnych
výstavách. To, čo robím zadarmo, chcem predávať.

Takže, keď chce byť človek úspešný, nevyhne sa investícii z vlastného vrecka...

Áno, človek musí do svojej vášne veľa investovať. Rada by som to vrátila v budúcnosti aj svojmu tímu, ktorý mi so všetkým pomáha. Mám super vizážistky, hairstylistky a fashion designerov.

Robíte aj platené fotenie?

Občas si beriem zákazkové fotenie, keď si ma niekto najme na fotenie.

Akým spôsobom prezentujete svoju prácu verejnosti?

Uverejňujem fotky na fotoportáloch ako Vogue, „1x“ a iných. Snažím sa dostať do kníh, ktoré vychádzajú. No bohužiaľ zatiaľ tých projektov nie je až tak veľa.

Čo robíte, ak nefotíte?

Rozmýšľam nad fotením, upravujem fotografie a snažím sa byť aj vo fyzickej kondícií.

Ako sa na vašu prácu a úspechy pozerá rodina?

Rodina mi povedala, aby som si išla za svojím cieľom. Keď som im ukázala stránky, kde boli moje fotografie, tešili sa so mnou. Preto sa chcem do tejto práce oprieť ešte viac a pracovať na sebe. Chcem viac fotiť veci pre seba. Možno je to klišé, ale s láskou dávam do fotenia celého svojho človeka.

FOTOGALÉRIA: Chcem, aby ma moja fotografia dojala

STE NEVIDITEĽNÝ? ZVIDITEĽNITE SA!

Zmyslom seriálu NEVIDITEĽNÍ FOTOGRAFI nie je iba predstavenie profesionálov, ale aj objavovanie talentov. Ak fotografujete a myslíte si, že Vaše práce sú výnimočné, pošlite ich e-mailom na Info@RobertVanoGallery.com. Nezabudnite napísať niečo o sebe a pridať aj kontakt. Možno práve vy budete hlavnou postavou niektorého z ďalších dielov NEVIDITEĽNÝCH FOTOGRAFOV.

Projekt organizuje Webmagazin.sk v spolupráci s Robert Vano Gallery, ART OF PHOTOGRAPHY.eu, Art Hotel Kaštieľ**** Tomášov a Hotel Elizabeth**** Trenčín.

Súvisiace články projektu Neviditeľní fotografi

Robert Vano Gallery predstavuje seriál Neviditeľní fotografi

R. Baranovič vnáša do čiernobielych fotografií „človečinu“ a emócie

Fotografie Laury Kovanskej rozprávajú skryté príbehy

Radovan Mišík zachytáva najvernejšie príbehy z ulice

Tomáš Donát: Rád vymýšľam príbehy, v ktorých hrajú hlavnú úlohu ľudia

JANKA KVALTÍNOVÁ: Na svadbách milujem, že z nich sála neha a láska

Komentáre