Život

Michal Zahornacký: Som snílek, mierne uletený

"Čiernobiela fotografia je celkovo viac pocitová, farba ma odpútava od emócie, prezradil v rozhovore fotograf."

Romana Juhásová, 26. júna 2014 10:00

Unikátny projekt z dielne Robert Vano Gallery a Webmagazin.sk v dvojtýždenných intervaloch odkrýva "neviditeľnú" tvorbu talentovaných slovenských a českých fotografov. V tomto dieli seriálu porozpráva o svojej tvorbe mladý slovenský nadšenec surrealizmu, Michal Zahornacký.

V surrealizme ako umeleckom smere oslobodzujúcom myseľ a podvedomie sa našli predstavitelia najrôznejších odvetví umenia, vrátane fotografie. Kým spisovatelia a maliari vyjadrovali svoje myšlienky automatizovaným voľným prúdom, fotograf Michal Zahornacký vytvára starostlivo premyslené inscenácie. Verí, že i zdanlivo obyčajné každodenné situácie možno s trochou kreativity pretvoriť na umelecké dielo.

Michal, pred rokom ste dali v práci výpoveď a odvtedy venujete všetok čas fotografovaniu. Čo vás k tomu viedlo?

Vždy som mal potrebu vyjadriť svoju osobnosť. Dlho som to v sebe ignoroval a až pred troma rokmi, kedy som dostal prvý digitálny fotoaparát, som pochopil, že fotografia je na to ideálnym médiom. Prvé fotografie boli spontánne, ale postupom času som zistil, že s fotografiou sa dá experimentovať, najmä, ak sa kombinuje s postprocesovými počítačovými úpravami.

Ako ste spomenuli, fotografiou vyjadrujete svoju osobnosť. Aká to je?

Som snílek, mierne uletený. Pravdepodobne práve preto mi je blízky surrealizmus. Imponuje mi svojou schopnosťou spojiť veci zdanlivo nespojiteľné. Slúži na zamyslenie, na vyvolanie emócie, ukáže človeku iný smer myslenia.

Momentálne fotografujete na profesionálnej úrovni. Čo to znamená a zahŕňa?

Najskôr som fotil popri zamestnaní, pracoval som ako konzultant v telekomunikačnej spoločnosti, čo mi nevyhovovalo. Bralo mi to čas a hlavne energiu. Tak som si povedal, keď som ešte mladý, skúsim sa presadiť v tom, čo ma naozaj napĺňa. Všetko, čo viem, som si naštudoval sám, pomocou tutoriálov dostupných na internete a myslím, že sa toho ešte veľa naučím.

Na akých projektoch pracujete?

Nedávno som ukončil môj prvý ucelený projekt s názvom Dream, sen. Túto kolekciu fotografií som mal možnosť aj vystavovať v rodnej Považskej Bystrici. Tvoria ju snové obrazy, úniky z reality do surrealizmu, dôležitú úlohu tu hrá postproces. Je to zhmotnenie mojich myšlienok, radostí, problémov. Nie je to však nič spontánne, postupoval som premyslene, až perfekcionisticky. Dopredu som si vytvoril skice a cielene vyberal modelov a modelky, ktorí mi do toho-ktorého konceptu dokonale sadli. Chcel som, aby inscenovanú situáciu určitým spôsobom prežili a stali sa jej súčasťou.

Zodpovedá výsledná fotografia starostlivo premyslenému nákresu?

Áno, ak mám určitú víziu, snažím sa ju zrealizovať čo najvernejšie.

Pustili ste sa po ukončení prvého projektu do niečoho nového?

Áno, začínam tvoriť projekt Alter Ego, ktorý bude odlišný. Teraz je však badateľný veľký boom surrealistickej fotografie, u nás i vo svete, preto ho v novom projekte kombinujem s módou, aby som sa aspoň trochu odlíšil. Ide teda o kombináciu módnej a konceptuálnej fotografie, pričom to nebudú klasické snímky, ktoré vídavame v módnych žurnáloch, ale ako mne vlastné, mierne uletené. Ústredným prvkom bude svetlo, ktoré nechám vyniknúť aj vďaka čiernobielemu zobrazeniu. Komunikujem so študentkami umeleckej školy v Považskej Bystrici, ktoré šijú šaty a požičiavajú mi ich na fotenie.

O koho alter egu je reč? O vašom?

Dá sa povedať, zobrazujem svoj druhý pohľad na najrozličnejšie témy. Bude tam prítomná móda, ktorá ma v poslednej dobe veľmi baví a preto ju chcem vložiť aj do fotografie. Fascinuje ma jej kombinovateľnosť s inými fotografickými smermi, témami.

Prečo ste sa rozhodli len pre čiernobiele fotografie?

Pre mňa je čiernobiela fotografia celkovo viac pocitová, farba ma odpútava od emócie. Z môjho pohľadu to nie je to čistá emócia, ako pri čiernobielej fotke.

Inšpirovali ste sa ako samouk aj u iných, skúsenejších umelcov?

Keď som začínal fotografovať, všimol som si tvorbu Martina Stránku a vďaka nej som zistil, že s fotografiou sa dá krásne experimentovať a dajú sa do nej vložiť pocity fotografa. Bol pre mňa veľkou inšpiráciou. Postupom času som začal objavovať aj iných výborných fotografov ako Martin Vrabko, zo zahraničných ma zaujali Brooke Shaden a Anka Zhuravleva.

Čo vás okrem iných fotografií dokáže inšpirovať?

Každodenný život. Verím, že všetko okolo nás sa dá chápať trochu inak, s nadhľadom umelca. Nevyčerpateľnou studnicou inšpirácie sú ľudia samotní, ich príbehy, ktoré rád počúvam. Baví ma komunikácia, ktorá je často oveľa dôležitejšia ako samotné štylizovanie.

Ste členom fotoklubu v Považskej Bystrici. Čo takéto členstvo obnáša?

Považskobystrický fotoklub Fénix je pomerne aktívny a početný a napriek tomu, že každý sa zaoberáme svojou špecifickou témou a máme svoj vlastný štýl, vieme nájsť spoločnú reč a vzájomne si fotografie objektívne ohodnotiť. Navyše, plánujeme výstavy a rôzne workshopy. Sme jednoducho dobrá partia ľudí, ktorá sa rozpráva o fotografii.

Keďže nefotografujete len zo záľuby, ale „na plný úväzok“ a venujete tomu všetok čas, pravdepodobne sa túžite posúvať. Ako vidíte svoju budúcnosť vo fotografii?

Ciele sú veľké. Predstavujem si produkcie, s početným tímom ľudí okolo seba, bavilo by ma pracovať pre prestížne módne magazíny. Dostať svoju kreativitu do širšieho povedomia a postupom času sa zviditeľniť v zahraničí. Snažím sa k nim priblížiť každodennou prácou na vlastných, dúfam originálnych projektoch.

Foto: Robert Vano Gallery

FOTOGALÉRIA: Michal Zahornacký: "Som snílek, mierne uletený"

STE NEVIDITEĽNÝ? ZVIDITEĽNITE SA!

Zmyslom seriálu NEVIDITEĽNÍ FOTOGRAFI nie je iba predstavenie profesionálov, ale aj objavovanie talentov. Ak fotografujete a myslíte si, že Vaše práce sú výnimočné, pošlite ich e-mailom na Info@RobertVanoGallery.com. Nezabudnite napísať niečo o sebe a pridať aj kontakt. Možno práve vy budete hlavnou postavou niektorého z ďalších dielov NEVIDITEĽNÝCH FOTOGRAFOV.

Projekt organizuje Webmagazin.sk v spolupráci s Robert Vano Gallery, Partneri: ART OF PHOTOGRAPHY.eu,Fujifilm a Art Hotel Kaštieľ Tomášov.

Súvisiace články projektu Neviditeľní fotografi

Tomáš Halász: Mojím snom je robiť veľké ľudsko-právne či sociálne témy

Andrej Lojan: Život ma zaujal

Hugo Nágel: Hľadám si vlastný intímny vesmír

Zuzana Abrahámová: Robím tú najkrajšiu prácu na svete

Martin Stranka: I AM

Lukáš Gál: Kľúčom k skutočnej svadobnej reportáži je ľudský prístup

Karel Ševčík: Večne niečo hľadám!

Lukáš Trefilík: Baví ma fotiť krásne modelky!

Veronika Otepková: Fotografie ako na hranici medzi životom a smrťou

Pavol Kulkovský: Odmalička mám rád nadprirodzené bytosti

Robert Vano: Fotku musí byť vidieť, inak neexistuje!

Natália Hlavičková: Dobrá fotografia by mala zbližovať

Tereza z Davle: Najradšej mám nemodelky, môžem si ich sama tvarovať

Kata Sedlak: Chcem ukázať úplne iný pohľad na obyčajné veci

Renata Vogl: Balansujem na hranici medzi snom a realitou

Martin Brojo: Fotografia je hobby a chcem, aby to tak zostalo

Jozef Boroň: Ženy ma sprevádzajú celým životom

Marieta Zuzíková: Fascinujú ma ženy, ktoré vedia dať fotke emóciu

Miroslav Jombík: Čiernobiela fotografia sú moje myšlienky a predstavy

Marek Šalajka: Ako pracujú profesionáli sa učím aj u Louisa Vuittona

Lenka Ješonková: Príbehy, ktoré iných potešia, fotím len v melanchólii

Aria Baró: Chcem, aby ma moja fotografia dojala

JANKA KVALTÍNOVÁ: Na svadbách milujem, že z nich sála neha a láska

Tomáš Donát: Rád vymýšľam príbehy, v ktorých hrajú hlavnú úlohu ľudia

Radovan Mišík zachytáva najvernejšie príbehy z ulice

Fotografie Laury Kovanskej rozprávajú skryté príbehy

R. Baranovič vnáša do čiernobielych fotografií „človečinu“ a emócie

Robert Vano Gallery predstavuje seriál Neviditeľní fotografi

Komentáre