Život

Zuzana Abrahámová: Robím tú najkrajšiu prácu na svete

"Svoju najlepšiu fotografiu som ešte určite neurobila, prezrádza fotografka."

Romana Juhásová, 1. mája 2014 10:00

Prostredníctvom unikátneho seriálu "Neviditeľní fotografi" predstavujú Webmagazin.sk a Robert Vano Gallery tvorbu talentovaných slovenských a českých fotografov. S radosťami detskej fotografie sa s čitateľmi podelí Zuzana Abrahámová.

Cestu k fotografii bábätiek si našla cez svojho syna, s ktorým je na materskej dovolenke. Prv peknými fotografiami tešila svoju rodinu, potom kamarátky a teraz všetky mamičky, ktoré túžia zachovať krásne pominuteľné okamihy detstva svojich ratolestí.

Zameriavate sa na fotografiu detí, najmä bábätiek. Inklinovali ste k fotografii ešte pred narodením Vášho syna?

Už popri práci v mediálnej oblasti som si začala všímať obrazovú žurnalistiku, ale to som sa len amatérskym okom rada pozerala na pekné fotografie. Práca, ktorú som robila, ma nenapĺňala, preto som sa rozhodla realizovať inou cestou. Od manžela, ktorý je mi najväčšou podporou a zároveň kritikom, som na Vianoce dostala profesionálny fotoaparát. Prihlásila som sa na rekvalifikačný kurz v Prahe, kde ma naučili, ako s ním pracovať vo viacerých odvetviach fotografie. Neskôr som otehotnela a narodil sa mi syn. To ma však vo fotografii nezastavilo, práve naopak, začala som dokumentovať každodenný život s mojim dieťaťom. Vzniknuté portréty sa páčili mojim kamarátkam, požiadali ma o podobné. Spustila sa lavína, ktorú som vôbec neplánovala. Pamätám si, že keď sa nás na spomínanom kurze pýtali na naše záujmy a možné zameranie, povedala som, že by som nikdy nechcela fotiť deti. Ale keď prišlo to moje, bolo to veľmi prirodzené. Predtým som sa chcela zamerať na portréty so skromnou ambíciou, aby som vedela pekne nafotografovať rodinu, priateľov, dovolenky, bez žiadnych konkrétnych plánov.

Ako by ste opísali spoluprácu s deťmi?

Je to čisté, nevinné a veľmi úprimné. Predovšetkým malé bábätká nemajú žiadne pózy a maniere ako väčšina dospelých, deti sú prirodzene uvoľnené a spontánne. Detská fotografia, to je radosť. Najlepšie vonku pri hre. Stále hovorím, že ja robím najkrajšiu prácu na svete. Prichádzajú ku mne šťastní rodičia, ktorým sa narodilo zdravé krásne dieťatko, nestretla som sa s klientmi, ktorí by mali zlú náladu alebo problémy, ktoré by potrebovali ventilovať. Nový život, šťastie, radosť, láska, nie je tam nič negatívne. Chce to ale obrovskú trpezlivosť, pretože deti sú nonstop v pohybe.

Rodičia bývajú pochopiteľne na svoje ratolesti úzkostliví, prejavuje sa to aj pri fotení?

Musím povedať, že ani nie. Samozrejme, že najmä prvorodičky sú na deti citlivejšie, ale som trpezlivá. Niektoré fotenia trvajú hodinu a pol, iné aj šesť. Nikam sa neponáhľam, nepracujem ako na bežiacom páse, nemám každú hodinu iného zákazníka. Venujem sa tomu a rodičia to potom tak aj vnímajú.

Ako sa v tejto oblasti fotografie vyhnúť istej presladenosti?

Veľmi ťažko. Deti sú samy o sebe sladké, rozkošné. V prvom rade sa snažím používať minimum rekvizít, iba ak by si to rodičia vyslovene priali. Som veľkým zástancom čistoty, jednoduchosti. Nič nepreháňať, aby to bolo vkusné a aj farebne zladené. Na druhej strane niektorým ľuďom sa páčia rôzne košíčky, stužky a všetky možné dekorácie. Keďže fotím pre klienta, predovšetkým chcem urobiť radosť a ulahodiť jemu.

Kompenzujete zákazkové fotenie aj svojou vlastnou tvorbou?

Samozrejme, fotografujem najmä svoju rodinu. Moje súkromné fotografie nie sú štylizované, ateliérové, ale snažím sa zachytávať momenty v živote také, aké sú. Stále ide o portrét, ale skôr dokumentárny. Každé jedno dieťa, ktoré fotím, je úžasné, ale túžim po tom mať viac času na rozšírenie vlastného portfólia. Fotografia je nekonečné more s miliónom možností. Bohužiaľ, na súkromné fotky mi dosiaľ nezostávalo času a to by som rada zmenila, nejakým spôsobom to vykompenzovala. Postupujem vlastne úplne naopak, od komerčnej fotografii k vlastným pokusom.

Takže by ste chceli zvoľniť tempo a vyčleniť si čas aj na vlastnú tvorbu?

Je to ale ťažké, fotografia mi je drogou a musím sa kontrolovať, aby som po desiatich hodinách opustila ateliér. Zároveň ma každé fotenie niekam posúva, vždy si poviem, že som to mohla spraviť lepšie a nabudúce to tak aj urobím. Nikdy nie som so sebou stopercentne spokojná. Najlepšiu fotografiu som ešte určite neurobila.

Myslíte si, že by ste vedeli fotiť deti aj keby ste neboli matkou?

V mojom konkrétnom prípade určite nie, predtým som vôbec nemala k deťom vzťah. Tým ale nechcem povedať, že niekto iný by to nedokázal. Ja som si k nim cestu našla cez vlastného syna.

Do akej miery je fotografovanie bábätiek kreatívne?

Vie to byť maximálne kreatívne, ak má človek predstavivosť, čas a chuť. Príkladom je fotografka Anne Geddes, ktorá je plná nápadov. Dá sa vymyslieť čokoľvek, poznám tvorbu fotografky, ktorá dieťa posadí pred čiernu tabuľu a kriedou dokreslí prostredie. Iná zas vytvára krajinku z naaranžovaných dečiek a uterákov.

Hľadáte inšpiráciu aj u spomínaných kolegýň z brandže?

Inšpirujem sa americkými fotografkami bábätiek, je ich strašne veľa, v Amerike je to veľký biznis a všetky sú naozaj kvalitné. Ak by som brala do úvahy fotografiu všeobecne, z tých najznámejších pánov umelcov mi imponuje Richard Avedon. Ale v podstate sa mi páči každá dobrá fotka.

Spomínali ste voľnú tvorbu, v čom sa líši od zákazkovej?

Vo voľnej tvorbe inklinujem, ako mnoho iných fotografiek, k zachytávaniu ženskej krásy v portréte a umeleckom akte. Možno sa to zdá byť od detskej fotografie vzdialené, ale v obidvoch prípadoch je prítomná nežnosť a jemnosť.

A aká je dobrá fotografia dieťaťa?

Prirodzená. Musí tam byť cítiť život a to pri deťoch nie je komplikované, veď sú jeho stelesnením. Treba fotiť srdcom a nie hlavou.

Foto: Robert Vano Gallery

FOTOGALÉRIA: Zuzana Abrahámová: "Robím tú najkrajšiu prácu na svete"

STE NEVIDITEĽNÝ? ZVIDITEĽNITE SA!

Zmyslom seriálu NEVIDITEĽNÍ FOTOGRAFI nie je iba predstavenie profesionálov, ale aj objavovanie talentov. Ak fotografujete a myslíte si, že Vaše práce sú výnimočné, pošlite ich e-mailom na Info@RobertVanoGallery.com. Nezabudnite napísať niečo o sebe a pridať aj kontakt. Možno práve vy budete hlavnou postavou niektorého z ďalších dielov NEVIDITEĽNÝCH FOTOGRAFOV.

Projekt organizuje Webmagazin.sk v spolupráci s Robert Vano Gallery, Partneri: ART OF PHOTOGRAPHY.eu,Fujifilm a Art Hotel Kaštieľ Tomášov.

Súvisiace články projektu Neviditeľní fotografi

Martin Stranka: I AM

Lukáš Gál: Kľúčom k skutočnej svadobnej reportáži je ľudský prístup

Karel Ševčík: Večne niečo hľadám!

Lukáš Trefilík: Baví ma fotiť krásne modelky!

Veronika Otepková: Fotografie ako na hranici medzi životom a smrťou

Pavol Kulkovský: Odmalička mám rád nadprirodzené bytosti

Robert Vano: Fotku musí byť vidieť, inak neexistuje!

Natália Hlavičková: Dobrá fotografia by mala zbližovať

Tereza z Davle: Najradšej mám nemodelky, môžem si ich sama tvarovať

Kata Sedlak: Chcem ukázať úplne iný pohľad na obyčajné veci

Renata Vogl: Balansujem na hranici medzi snom a realitou

Martin Brojo: Fotografia je hobby a chcem, aby to tak zostalo

Jozef Boroň: Ženy ma sprevádzajú celým životom

Marieta Zuzíková: Fascinujú ma ženy, ktoré vedia dať fotke emóciu

Miroslav Jombík: Čiernobiela fotografia sú moje myšlienky a predstavy

Marek Šalajka: Ako pracujú profesionáli sa učím aj u Louisa Vuittona

Lenka Ješonková: Príbehy, ktoré iných potešia, fotím len v melanchólii

Aria Baró: Chcem, aby ma moja fotografia dojala

JANKA KVALTÍNOVÁ: Na svadbách milujem, že z nich sála neha a láska

Tomáš Donát: Rád vymýšľam príbehy, v ktorých hrajú hlavnú úlohu ľudia

Radovan Mišík zachytáva najvernejšie príbehy z ulice

Fotografie Laury Kovanskej rozprávajú skryté príbehy

R. Baranovič vnáša do čiernobielych fotografií „človečinu“ a emócie

Robert Vano Gallery predstavuje seriál Neviditeľní fotografi

Komentáre