Život

Jozef Virčík: Veci, ktoré šokujú, sa intenzívnejšie vryjú do pamäti

"Vo svojej osobnej tvorbe sa púšťam pre niekoho možno i do kontroverzných tém, priznáva fotograf."

Romana Juhásová, 24. júla 2014 10:00

Robert Vano Gallery a Webmagazin.sk opäť prinášajú ďalší diel seriálu Neviditeľní fotografi, ktorého cieľom je predstavovať začínajúcich alebo menej známych talentovaných slovenských a českých fotografov.

Jozef Virčík vyrastal obklopený umením. Inšpirovaný otcom aj bratom, prirodzene i on hľadal spôsob vyjadrenia a vytvorenia čohosi hodnotného. V civile pláva vo svete informačných technológií, no ako ryba vo vode sa cíti s fotografiou, ktorú si osvojil nielen ako záľubu, ale aj ako životný štýl. Fotografovaním svadieb prepája príjemné s užitočným, no vo voľnej tvorbe neváha šokovať odvážnym stvárnením spoločenských problémov.

Pochádzate z umeleckého prostredia. Priviedla vás k fotografii práve rodina?

K fotografii ma priviedla prirodzená chuť niečo po sebe zanechať. Otec je uznávaný minciar a maliar a brat sa taktiež venuje výtvarnému umeniu. Aj ja som, tak ako oni, hľadal svoj spôsob, ako nahromadené myšlienky vypustiť. Skúšal som tvoriť hudbu, no kvôli môjmu perfekcionizmu a vtedajšej netrpezlivosti som to vzdal. Odkedy som vďaka bývalému kolegovi a fotografovi pred piatimi rokmi objavil fotografiu, už nemusím hľadať. Čiastočne som teda niečo zdedil, niečo získal od priateľov a niečo nadobudol sám.

Sú otec a brat vašimi kritikmi?

Samozrejme, sú a aj vždy budú. Spolu s mojou priateľkou, taktiež fotografkou, sú jedinými osobami, s ktorými svoje práce konzultujem. S otcom zdieľame podobné videnie a túžbu po perfektných výsledkoch, takže si rozumieme.

Boli pre vás aj neustále prítomné obrazy a sochy zdrojom inšpirácie?

Určite, najmä v detstve človeka ovplyvňujú všetky okolité podnety. Udržali ma v tom, že som mal umenie stále v hlave.

Je fotografia vašim zamestnaním, alebo ju ponechávate v rovine záľub?

Pohybujem sa v oblasti IT ako projektový manažér, no som úprimný človek a nemám problém priznať, že hlavným dôvodom je zárobok. Avšak vďaka poskytovaniu fotografických služieb sa môj život pomaly začína uberať z môjho pohľadu správnym smerom.

Ste svadobným fotografom, alebo patríte medzi fotografov, ktorí si pomocou svadieb vytvárajú priaznivé finančné podmienky pre vlastnú tvorbu?

Moja ústredná téma to nie je. Je to jeden zo smerov, v ktorom viem nájsť potešenie. Nečakal som, že ma bude svadobná fotografia baviť. Vždy som inklinoval k inscenovanej ateliérovej tvorbe, ktorej čaro nachádzam nielen v samotnom stlačení spúšte, ale aj v prípravnej fáze "režírovania". Ten odstrel už je len orgazmom. No už po prvej svadbe som zistil, že je to veľmi pekné prepojenie príjemného s užitočným, o to viac, že fotografujeme vo dvojici spolu s priateľkou.

Dvojica svadobných fotografov, to nie je veľmi bežné. Ako to berú zákazníci?

Dosiaľ sme sa stretli s len a len pozitívnymi ohlasmi. Na rovnaký okamih sa predsa možno pozrieť z iných uhlov pohľadu, čoho výsledkom je ešte zaujímavejšie a živšie vyrozprávanie príbehu svadobného dňa. Prirovnal by som to k filmu, kde sa taktiež využíva viacero kamier.

Spomínali ste ale, že svadba nie je vaša ústredná téma. Aká to teda je?

Vo svojej osobnej tvorbe sa púšťam pre niekoho možno i do kontroverzných tém. Veci, ktoré šokujú, sa intenzívnejšie vryjú do pamäti. Najmä v dnešnej digitálnej ére, kde nás pixely v akejkoľvek forme bombardujú z každej strany. Nehovorím, že je mojou prioritou za každú cenu na seba prilákať pozornosť. Ambíciou je skôr upozorniť na daný konkrétny problém. Môj posledný a zároveň najväčší projekt, ktorý som mal možnosť vystavovať zatiaľ len v Prešove a Medzeve, sa týkal náboženstva v spojitosti s pretvárkou. Na základe referencií musím konštatovať, že mnoho návštevníkov hodnotilo obrázky ako morbídne. Nech už sú názory akékoľvek, stojím si za názorom, že všetko zobrazené malo svoje opodstatnenie.

Akú tému spracovávate aktuálne?

Momentálne sa zaoberám témami jednoduchšími, no možno o to viac uveriteľnejšími. Teraz, počas leta, sa len tak prechádzam s analógovým fotoaparátom a hľadám čisté emócie. Niekomu sa môže zdať, že robím krok dozadu, no nemyslím si, že je to tak. Pomaly kráčam smerom ku svojmu kúsku šťastia. Čiastočne ma k tomuto prístupu priviedla aj svadobná fotografia, ktorá je nasýtená emóciami.

Existuje fotograf, ktorý vás svojou prácou inšpiruje?

Určite, sú to napríklad Miles Aldridge alebo Erwin Olaf, no mojimi veľkými vzormi sú taktiež maliari - starí majstri ako Michelangelo Caravaggio či Rembrandt van Rijn, od ktorých sa vie fotograf veľa naučiť o svetle a tieni.

Aké sú vaše ambície, ciele v oblasti fotografie?

Plánujem sa intenzívne venovať fotografovaniu svadieb, ako som už spomínal, je to pre mňa spojenie príjemného s užitočným. Samozrejme, umelecká diagnóza stále pretrváva. Fotografia je životný štýl, každý deň sa odohráva v mojej mysli, pri každej, aj tej najbežnejšej činnosti. Fashion a umeleckú fotografiu preto praktizujem naďalej.

Foto: Robert Vano Gallery

FOTOGALÉRIA: Jozef Virčík: "Veci, ktoré šokujú, sa intenzívnejšie vryjú do pamäti"

STE NEVIDITEĽNÝ? ZVIDITEĽNITE SA!

Zmyslom seriálu NEVIDITEĽNÍ FOTOGRAFI nie je iba predstavenie profesionálov, ale aj objavovanie talentov. Ak fotografujete a myslíte si, že Vaše práce sú výnimočné, pošlite ich e-mailom na Info@RobertVanoGallery.com. Nezabudnite napísať niečo o sebe a pridať aj kontakt. Možno práve vy budete hlavnou postavou niektorého z ďalších dielov NEVIDITEĽNÝCH FOTOGRAFOV.

Projekt organizuje Webmagazin.sk v spolupráci s Robert Vano Gallery, Partneri: ART OF PHOTOGRAPHY.eu,Fujifilm a Art Hotel Kaštieľ Tomášov.

Súvisiace články projektu Neviditeľní fotografi

Kateřina Bukolská: Ciele nemám, najviac ma baví cesta

Michal Zahornacký: Som snílek, mierne uletený

Tomáš Halász: Mojím snom je robiť veľké ľudsko-právne či sociálne témy

Andrej Lojan: Život ma zaujal

Hugo Nágel: Hľadám si vlastný intímny vesmír

Zuzana Abrahámová: Robím tú najkrajšiu prácu na svete

Martin Stranka: I AM

Lukáš Gál: Kľúčom k skutočnej svadobnej reportáži je ľudský prístup

Karel Ševčík: Večne niečo hľadám!

Lukáš Trefilík: Baví ma fotiť krásne modelky!

Veronika Otepková: Fotografie ako na hranici medzi životom a smrťou

Pavol Kulkovský: Odmalička mám rád nadprirodzené bytosti

Robert Vano: Fotku musí byť vidieť, inak neexistuje!

Natália Hlavičková: Dobrá fotografia by mala zbližovať

Tereza z Davle: Najradšej mám nemodelky, môžem si ich sama tvarovať

Kata Sedlak: Chcem ukázať úplne iný pohľad na obyčajné veci

Renata Vogl: Balansujem na hranici medzi snom a realitou

Martin Brojo: Fotografia je hobby a chcem, aby to tak zostalo

Jozef Boroň: Ženy ma sprevádzajú celým životom

Marieta Zuzíková: Fascinujú ma ženy, ktoré vedia dať fotke emóciu

Miroslav Jombík: Čiernobiela fotografia sú moje myšlienky a predstavy

Marek Šalajka: Ako pracujú profesionáli sa učím aj u Louisa Vuittona

Lenka Ješonková: Príbehy, ktoré iných potešia, fotím len v melanchólii

Aria Baró: Chcem, aby ma moja fotografia dojala

JANKA KVALTÍNOVÁ: Na svadbách milujem, že z nich sála neha a láska

Tomáš Donát: Rád vymýšľam príbehy, v ktorých hrajú hlavnú úlohu ľudia

Radovan Mišík zachytáva najvernejšie príbehy z ulice

Fotografie Laury Kovanskej rozprávajú skryté príbehy

R. Baranovič vnáša do čiernobielych fotografií „človečinu“ a emócie

Robert Vano Gallery predstavuje seriál Neviditeľní fotografi

Komentáre