Život

Lukáš Trefilík: Baví ma fotiť krásne modelky!

"Muži sú hanblivejší. Ženy vystupujú prirodzenejšie, uvoľnenejšie, prezrádza mladý fotograf aktov."

Romana Juhásová, 20. marca 2014 10:00

Tvorba Lukáša Trefilíka Foto: Lukáš Trefilík/Robert Vano Gallery

V rámci unikátneho seriálu „Neviditeľní fotografi“, ktorý prináša Webmagazin.sk v spolupráci s Robert Vano Gallery, sa vám tentoraz predstavuje talentovaný fotograf Lukáš Trefilík, ktorého portfólio zveľaďujú línie krásnych žien.

Lukáš Trefilík je v civile ekonómom, no jeho voľný čas sa rovná fotografii. Snaha nazrieť portrétovaným osobám pod kožu prerástla k tvorbe aktov, ktoré zobrazujú čistú, romantickú nahotu.

Tvorba Lukáša Trefilíka Foto: Lukáš Trefilík/Robert Vano Gallery

V profesijnom živote ste ekonómom, to veľmi s fotografiou nesúvisí. Čo vás k nej priviedlo?

Vždy som mal umelecké ambície, možno to mám v génoch, otec sa venoval rezbárstvu a maľbe. Okrem fotografovania aj rád kreslím, výtvarné cítenie sa u nás pravdepodobne dedí. Keď som sa zamestnal, moja prvá výplata padla na fotoaparát, ale intenzívne sa fotografii venujem od roku 2012.

Tvorba Lukáša Trefilíka Foto: Lukáš Trefilík/Robert Vano Gallery

Nestratila pre vás, po objavení vášne pre fotografiu, vaša práca na atraktivite?

Momentálne je to vyvážené, pretože moja práca je naozaj trochu jednotvárna a oproti nej, na druhej strane, stojí kreativita fotografie. Jedno dopĺňa druhé. Hovorí sa, že všetkého veľa škodí a presne toto je tá moja rovnováha. V budúcnosti by som sa ale chcel fotografii venovať na „plný uväzok“, v tomto som sa našiel a navyše, keď vidím, že fotografiou dokážem potešiť aj iných ľudí, je to fajn okamih.

Tvorba Lukáša Trefilíka Foto: Lukáš Trefilík/Robert Vano Gallery

Aké bolo prvé fotenie aktov?

Bolo skvelé, i keď som mal obrovskú trému a strach pred tým, aby som nepôsobil neprofesionálne. Počiatočná nervozita sa ale veľmi rýchlo premenila na nadšenie z výborných záberov .

Tvrdíte, že i keď sa zaujímate o prírodu, architektúru a množstvo iných oblastí, z 99 percent prípadov potrebujete mať na fotografii prítomného človeka.

Bez človeka sa mi všetko zdá nedostatočne dokonalé, krajina je nádherná, ale ten celok tvoria v spojení. Aj keď mám k dispozícii ateliér, no predsa najradšej fotím v prírode.

Tvorba Lukáša Trefilíka Foto: Lukáš Trefilík/Robert Vano Gallery

Nahotu je možné zobraziť rôznymi spôsobmi, umelecky, no i vulgárne. Akým spôsobom sa vyhýbate tej druhej možnosti? Je tá hranica krehká?

Vulgárnosť každý vníma svojsky. Ja sa snažím, aby fotografie pôsobili maximálne decentne. Chcem ukázať čistú, romantickú nahotu, mierne poodhalenie kriviek, línií. Napriek tomu som sa zo začiatku stretol s konzervatívnymi názormi, dokonca z blízkeho okolia. Ale keď som vysvetlil, ako to vnímam ja, postupom času boli predsudky prekonané.

Zameriavate sa na ženy alebo vám nie je cudzia ani mužská krása?

Fotím aj mužský akt, avšak s mužmi je to oveľa komplikovanejšie, často sú hanblivejší. Ženy vystupujú prirodzenejšie, uvoľnenejšie, lepšie sa s nimi pracuje.

Tvorba Lukáša Trefilíka Foto: Lukáš Trefilík/Robert Vano Gallery

Ste úplný autodidakt?

Vzdelávam sa hlavne formou workshopov, ale do budúcnosti zvažujem štúdium fotografie na vysokoškolskej úrovni.

Pravdepodobne ste ako samouk skúmali aj diela profesionálov, od ktorých sa dá mnohému naučiť.

Čo sa týka aktov, tak jedným z prvých fotografov, ktorých som poznal, bol Robert Vano a zostal mojim obľúbeným. Obrovské nadšenie vo mne vyvoláva aj David LaChapelle alebo Frank de Mulder. Na ňom ma fascinuje to, že nachádza jedinečnosť aj v tom, čo iným jednoducho unikne. To je úžasná schopnosť a on to navyše robí s veľkou mierou citlivosti, čo z výsledkov cítiť. Veľmi ma bavia fotografie Márie Švarbovej.

Tvorba Lukáša Trefilíka Foto: Lukáš Trefilík/Robert Vano Gallery

Čomu sa momentálne okrem realizácie zákaziek venujete?

Momentálne fotím tak aktívne, ako mi to len voľný čas umožňuje a rozširujem svoje portfólio, aby som ho raz mohol premeniť na obrazovú publikáciu. Krásne modelky, zaujímavé prostredie...

Tvorba Lukáša Trefilíka Foto: Lukáš Trefilík/Robert Vano Gallery

Je zrejmé, že fotografii venujete značné množstvo času. Akú rolu hrá vo vašom živote?

Každú chvíľu, ktorú mám, venujem fotografii, či už je to samotná tvorba, postproces alebo získavanie nových zákaziek.

Fotografi aktov často čelia otázke týkajúcej sa postoja zo strany životného partnera alebo partnerky. Ako to vníma vaša manželka. Fotili ste aj ju?

Nie, nefotil, asi by som výsledky nedokázal zverejniť, je to príliš intímne. Manželka ale moju záľubu vníma kladne, je mojim kritickým okom a zároveň „asistentkou“. Mnohokrát miesto romantickej večere prechádzame fotografie a selektujeme.

Tvorba Lukáša Trefilíka Foto: Lukáš Trefilík/Robert Vano Gallery

Vo vašom portfóliu prevláda čiernobiela fotografia.

Vo všeobecnosti uprednostňujem čiernobielu fotografiu a pri aktoch to platí dvojnásobne. Je mi príjemné, keď snímka pôsobí na jednej strane romanticky, možno vzrušujúco, no najmä tajomne. Toto tajomno dokáže dotvoriť práve čiernobiely proces.

Kladiete si v oblasti fotografie isté ciele, méty, na ktoré ašpirujete?

Mojím cieľom je mať vlastnú výstavu, vydať vlastnú knihu aktov. Ale tomu predchádza ešte veľmi veľa práce.

Foto: Robert Vano Gallery

O autorovi:

Lukáš Trefilík Foto: Lukáš Trefilík /Robert Vano Gallery

Lukáš Trefilík má 28 rokov, pochádza zo Šaštína–Stráží, no práca ho priviedla do Bratislavy. Už prvé zarobené peniaze zužitkoval na zakúpenie fotoaparátu, s ktorým od roku 2012 trávi takmer každú voľnú chvíľku. Tvorivo sa našiel v umeleckom akte, zachytáva nežnú krásu ženského tela, no cudzia mu nie je ani tá mužská. Sníva o vlastnej knihe plnej nádherných aktov.