Život
Olympijský denník: O psíčkovi a mačičke
Peter Horváth, 18. februára 2014 18:00Takmer každý deň stretávam milého psíčka, hovorí náš redaktor. Foto: TASR/Peter Horváth
Exkluzívny Olympijský denník pokračuje aj dnes a náš redaktor Peter Horváth, ktorý je v centre diania v Soči, dnes píše i o psíčkovi a mačičke.
Peter Horváth Foto: TASR/Peter Horváth
Tak sme sa minule s kolegom Miškom Tegzom cestou z hokeja domov porozprávali. Bolo už pomerne hlboko po polnoci, takže aj trochu rozvláčne. A zistil som, že je to nežný tvor, ktorý sa doma mazná aj s malou mačičkou. Spolu so svojou priateľkou si ju angažovali z útulku. Tu v Soči som mačky nevidel, zato takmer každý deň stretávam milého psíčka, ktorý si svoj pelech vybudoval na zastávke kyvadlovej dopravy, ktorá nás prepravuje z mediálnych hotelov do hlavného mediálneho strediska. Dnes, je to už pätnásty deň, som si všimol pri vchode do hotelovej zóny nápis “Dobro požalovať!” No, sú to konské písmená..., nevšimol som si..., ale aj tak dobre, lebo v prvé dni by som teda požaloval viac ako som požaloval. Ale už je to s bývaním dlho relatívne ok a vôbec celé hry sú relatívne ok. Dnes v Soči dokonca pršalo, čo som ja osobne privítal. Nemusí mi slnko stále svietiť do očí, najmä keď nemám príslušné okuliare.
Nápis “Dobro požalovať!” Foto: TASR/Peter Horváth
Utorok bol v znamení hokeja a hoci olympijská atmosféra nie je v Soči práve vzorová, dnes to žilo, na železničnej stanici som videl aj rozkošnú fanynku s copíkmi vo farbách Ruska. Fanynka s copíkmi vo farbách Ruska. Foto: TASR/Peter Horváth
A security pri skenovacích zariadeniach mali väčší pohov ako inokedy, keď hrala zborná s Nórmi, fičali na smartoch.... neskutočný rozvoj technológií – priamy prenos na mobile, ja viem, že dnes je to normále, ale... veď sa mi to zdá ako pred pár rokmi (je to už ale 16 rokov), čo som v Nemecku na baskete prenášal domov textové súbory, prepojený káblikom mobil-notebook a to bola vtedy novinka... V Soči už zažili aj dážď. Foto: TASR/Peter Horváth
Aj keď mám kritické oko na slovenský hokej, dnes som viac ako inokedy aj fanúšikom. Nie preto, že hráme s Čechmi, respektíve nie preto, že by som vyslovene Čechov nemohol cítiť, naopak, vždy som ich palicové umenie uznával. Sú tam ale nejaké dôvody a prezradím len ten trénerský. Bez ďalšieho rozvíjania témy.Súvisiace články zo série OLYMPIJSKÝ DENNÍK
Olympijský denník: Rakúšan Stefan sa má
Olympijský denník: Organizátori nepustili novinárov do press centra
Olympijský denník: Nasťa bude Arizončanka!
Olympijský denník: Hokejové arény ušetrili od kolotočárskej produkcie
Olympijský denník: Zuzulová a Šatan predsa v Soči, na francúzsku nôtu
Olympijský denník: Kačica na Poľane, kôň na diaľnici do Soči
Olympijský denník: Kuzminovej som fandil spolu s Chárom
Olympijský denník: Jeden neotvorený kruh takmer zatienil veľkolepú šou
Olympijský denník: Najväčší športový sviatok odštartoval