Život

ULICAMI BRATISLAVY: V zbúranej synagóge boli televízne sklady

"Bratislavu zvykli volať uhorský Jeruzalem, pamätník Chatama Sofera je pútnickým miestom. O histórii židovskej komunity v hlavnom meste hovoril v podcaste Ulicami Bratislavy pracovník SAV Peter Salner."

TASR, dnes 15:16
Pamätník židovského rabína Chatama Sofera sa nachádza na mieste najstaršieho zachovaného židovského cintorína v Bratislave. „Bratislava hrala veľmi dôležitú úlohu z hľadiska židovskej komunity. V určitom období aj, alebo hlavne, vďaka Chatamovi Soferovi sa jej hovorilo, že je uhorský Jeruzalem,“ povedal pracovník SAV Peter Salner, ktorý pôsobil aj ako predseda Židovskej náboženskej obce v Bratislave. Od roku 1806 až do konca svojho života v roku 1839 bol Chatam Sofer hlavným rabínom mesta. Dodnes je v ortodoxnom prostredí uctievaný ako jeden z najväčších rabínov sveta. Salner tiež prezradil, že synagóga na Rybnom námestí mohla prežiť, ak by sa ju podarilo o kúsok posunúť.



Židovský cintorín, na ktorom dnes sídli Memoriál Chatama Sofera, začal fungovať v 17. storočí a Chatam Sofer, ktorý zomrel v roku 1839, bol jedným z posledných ľudí, ktorých na ňom pochovali. Toto miesto sa však nemuselo zachovať. „V roku 1942 došlo k rozhodnutiu, že sa postaví tunel. Mal vyústiť do priestorov cintorína. Podotýkam, že to bolo už obdobie, keď bežali deportácie, napriek tomu sa židovská komunita usilovala cintorín zachrániť. Dosiahli dva úspechy - umožnilo sa im preniesť všetky pozostatky a uložiť ich do dvoch spoločných hrobov na ortodoxnom cintoríne. Dodnes sú tam hroby. Druhá vec je, že cintorín ostal zachovaný na mieste, kde je dodnes 20 hrobov týchto najvýznamnejších bratislavských rabinských autorít,“ ozrejmil Salner.

Napokon električka vyúsťuje z tunela okolo územia cintorína a na mieste dnes stojí pamätník. Salner pripomenul, že na židovských cintorínoch sa nesmie kopať, pamätník má preto špecifickú architektúru, nemá napríklad základy. Slávnostne bol otvorený v júli 2002.

Bratislava mala kedysi tri synagógy, židovská štvrť sa zmenila

Židovskú štvrť tvorili v minulosti zväčša ulice Panenská, Zochova, Svoradova a končila sa Palisádami. Situácia sa postupne menila a veľmi radikálne sa zmenila holokaustom. „Bratislava mala v roku 1940 ešte viac ako 15.000 židovských obyvateľov. Po oslobodení bolo v Bratislave okolo 3000 Židov z tých 15.000 pôvodných. Veľká časť z nich neboli potomkovia pôvodných Bratislavčanov, ale boli to čerství prisťahovalci, ktorí sem prišli zisťovať, či a kto z ich rodiny prežil. Mnohí z nich v Bratislave ostali,“ povedal Salner. Došlo podľa neho k veľkej obmene židovského obyvateľstva. „Židovské byty i domy boli veľmi často obsadené novými, teda majoritnými obyvateľmi, ktorí nie vždy boli ochotní sa vysťahovať. Takže si veľká časť Židov musela hľadať ubytovanie už mimo pôvodnej časti,“ skonštatoval bývalý predseda židovskej náboženskej obce. V súčasnosti tvorí podľa neho židovská komunita okolo 500 členov a žije rozptýlená po celej Bratislave.

Na terajšom Rybnom námestí stála kedysi synagóga, za ňou Dóm sv. Martina, knižnica, trh i meštiansky pivovar. „Bolo to veľmi malebné a rušné miesto,“ spomína Salner. Synagóga na Rybnom námestí musela ustúpiť Mostu SNP, no v čase jej zbúrania už neslúžila ako duchovné centrum. Salner pripomenul, že v nej boli sklady obchodu s textilom, dokonca neskôr televízia a po jej odchode televízne sklady. „Komunita mala záujem vybudovať v Bratislave židovské múzeum. Boli zozbierané predmety, bol dokonca určený termín otvorenia a múzeum malo byť v tejto synagóge. Zrazu prišlo rozhodnutie, že synagóga sa bude búrať, pretože sa stavia most, ktorý je potrebný, Židovská komunita dostala možnosť, že ak zariadi posunutie synagógy o niekoľko metrov, synagóga môže ostať stáť, lenže nato nemala komunita prostriedky,“ priblížil.

Podobný osud postihol aj synagógu na Zámockej ulici, ktorá už nestojí. Synagógy sa podľa Salnera bežne využívali ako skladištia či sýpky. „To boli ešte tie lepšie prípady, pretože tam nedochádzalo k urážke pôvodnej duchovnej funkcie,“ vysvetlil. Často v nich však boli aj kiná, telocvične alebo sa zmenili na normálne domy. Synagóga je podľa Salnera iba stavba. A duchovnú stránku jej dávajú ľudia, ktorí ju navštevujú za duchovným účelom. V súčasnosti funguje v Bratislave synagóga na Heydukovej ulici. Do prevádzky bola uvedená v roku 1926.

Komentáre