Život

ULICAMI BRATISLAVY: Odkiaľ má názov najväčšie stredoeurópske sídlisko?

"Petržalka, kedysi Engerau, sa stala súčasťou Bratislavy po 2. svetovej vojne. Pred masívnou výstavbou tu boli aj ovocné sady. O krásach Petržalky hovoril v podcaste Ulicami Bratislavy Martin Kleibl."

TASR, včera 11:00

Zelená, modrá, farebná, bohatá, a samozrejme betónová. Tak opisuje najväčšie stredoeurópske sídlisko rodený Petržalčan Martin Kleibl, ktorý sa popularizácii tejto bratislavskej mestskej časti venuje aj profesne. Už dávno však podľa neho nie je betónovou džungľou. „Tak ju dodnes veľa ľudí nazýva, ale tí, ktorí poznajú Petržalku a tí, čo tu bývajú alebo ju navštívili, by ju už skôr nazvali zelená džungľa,“ povedal Kleibl v podcaste Ulicami Bratislavy. Rozprávali sa s ním Mária Šumichrastová a Martina Kriková.



V „starej“ Petržalke sa dali nájsť záhradky, staré domčeky aj chatky. Súčasné pomenovania Dvory, Lúky či Háje tak podľa Kleibla vychádzajú z pôvodného prostredia. „Petržalka sa stala súčasťou Bratislavy po druhej svetovej vojne v roku 1945, predtým to bola samostatná obec,“ priblížil. Obyvatelia boli chýrni pestovatelia zeleniny a zásobovali bratislavské trhy. Aj preto mohol vzniknúť jej názov. „Je jedna teória, že vznikol preto, lebo Petržalčanky predávali túto zeleninu na trhoch a vykrikovali - kúpte si petržalku, teda petržlen,“ vysvetľuje Kleibl s tým, že ich ostatní mohli začať nazývať petržleni. Nemecký názov Engerau zase pochádza z nemeckého slova, ktoré v preklade znamená uhorská niva. Okrem zeleniny tu bola úrodná pôda aj na pestovanie ovocia, stáli tu napríklad marhuľové sady.

Koncom 19. storočia postavili Starý most a v Petržalke začali vyrastať fabriky, išlo o priemyselné predmestie Bratislavy. Medzi 1. a 2. svetovou vojnou bola Petržalka najväčšia obec na Slovensku. Na brehu Dunaja sa dalo v Petržalke nájsť obľúbené kúpalisko Lido aj lunapark. Nachádzal sa v blízkosti dnešného Tyršovho nábrežia.

Popri výstavbe sídliska vznikali aj výtvarné diela

Z Bratislavy sa plánovalo vystavať miliónové mesto, preto sa rozhodlo o masívnej výstavbe v Petržalke. V roku 1966 vyhlásili medzinárodnú urbanistickú súťaž, do ktorej sa zapojilo množstvo architektov i urbanistov z celého sveta. Z úspešných návrhov mala vzísť debata o ideálnom modeli výstavby sídliska. Plány však prekazila invázia sovietskych vojsk v auguste 1968. „Nakoniec sa toho chopil Stavoprojekt, čo bol štátny podnik. Niečo z tých návrhov však aj zobrali,“ priblížil Kleibl.

V 80. rokoch minulého storočia bolo prostredie v Petržalke podľa Kleibla nehostinné. „Bolo to stavenisko, nebola tu tráva, iba nejaká burina. Aj sa hovorilo, že tu boli všelijaké partičky, ktoré nemali čo robiť a potom sa dali na drogy. Preto sa hovorí o Petržalke 80. aj 90. rokov ako o nejakom drogovom centre,“ povedal. Za 40 rokov sa však Petržalka zazelenala a má aj zaujímavé umelecké diela.

V čase stavby Petržalky platil zákon, podľa ktorého z peňazí na stavbu malo ísť určité percento na výtvarné dotvorenie. „Preto vznikali umelecké diela medzi panelákmi v priestore sídliska. Vznikali na fasádach domov, v interiéroch budov, väčšinou škôl alebo zdravotných stredísk,“ vysvetlil. V Petržalke je podľa Kleibla okolo 150 výtvarných diel, z nich 120 až 130 vzniklo počas výstavby Petržalky do roku 1990. „Asi veľa ľudí pozná slnečné hodiny na Dolnozemskej ceste, lebo sú viditeľné pri Prístavnom moste. Potom na Lúkach je socha Zenové dievča od Vladimíra Havrilu, to je taká bronzová socha sediacej a kľačiacej ženy na troch kvádroch. Tie tri kvádre sú dokonca zo zbombardovaného Starého mosta,“ opísal niektoré zo známych petržalských diel.

Kde sa ešte dajú nájsť staropetržalské domy? Ako sa darí obnovovať veľké maľby na panelákoch? Dozviete sa v rozhovore v podcaste Ulicami Bratislavy. Martin Kleibl v ňom priblížil aj špecifiká petržalských panelákov, ich pivníc či terás, ktoré mali viesť k zastávkam metra. Dozviete sa tiež, prečo mohla byť Petržalka „Benátkami na Dunaji“.

Komentáre