Život

ULICAMI BRATISLAVY: Jazdilo sa naľavo, autobusy boli vojnová korisť

"Mestská hromadná doprava v Bratislave oslavuje 130 rokov. Ako prvé prišli električky a jedna chodila až do Viedne. Históriu hromadnej dopravy priblížil v podcaste Ulicami Bratislavy Michal Jajcaj."

TASR, dnes 11:54
História bratislavskej hromadnej dopravy siaha do časov, keď sa Bratislavčania potrebovali dopraviť na miestne železničné stanice. Prepravovali sa drožkami, tzv. omnibusmi alebo aj fiakrami, ktoré by sa dali označiť ako vtedajšie taxíky. V auguste 1895 začala v hlavnom meste premávať prvá električka. „Prepravovala cestujúcich na trase medzi vtedajším Zuckermandlom, prechádzala cez Rybné námestie, ďalej cez dnešnú promenádu na Hviezdoslavovom námestí, po Jesenského ulici, potom odbočovala doľava smerom na Námestie SNP cez Suché mýto až na dnešnú Štefánikovu ulicu, kde spočiatku končila pri vtedajšom hoteli Medveď, ale už o niekoľko mesiacov bola predĺžená až na hlavnú železničnú stanicu,“ opísal trasu prvej električky Michal Jajcaj z Múzea dopravy v Bratislave, ktoré patrí pod Slovenské technické múzeum v Košiciach. Do električiek sa vtedy zmestilo len 20 ľudí.

Po električkách prišli trolejbusy a jedna z prvých trás trolejbusov viedla na Železnú studničku. Písal sa rok 1909. Z Bratislavy kedysi chodila električka aj do Viedne. Svoju prevádzku začala v roku 1914. „Išlo v tom čase o veľmi pokrokový dopravný prostriedok a táto elektrická železnica prepravovala cestujúcich priamo z centra Viedne do centra Bratislavy,“ priblížil Jajcaj s tým, že počas histórie tejto električky sa stala aj kuriózna udalosť. Cez hranice bol zákaz prevážať potraviny. Keď sa v električke viezla princezná Štefánia Belgická, musela vystúpiť, pretože cez hranice prevážala mak.

Autobusy sa stali aj vojnovou korisťou

Doprava na území dnešného Československa bola až do nemeckej okupácie ľavostranná. „V Nemecku sa už v tom čase jazdilo na pravej strane, a preto príkazom bolo urýchlené zavedenie pravostrannej premávky,“ povedal v podcaste odborník z múzea dopravy.

Veľká časť vozidlového parku bola počas druhej svetovej vojny poškodená a zničená. „Autobusy boli pri odstupe vojsk pomerne vhodným dopravným prostriedkom, boli preto v podstate odvlečené ako vojnová korisť mimo Bratislavy a tie, ktoré v tom čase neboli pojazdné, boli ochudobnené o kolesá, pneumatiky, náhradné diely,“ opísal Jajcaj vojnové časy. V čase bombardovania Bratislavy v roku 1944 bolo potrebné chrániť aj električkový vozidlový park. „Známe sú fotografie z Bratislavy s konvojmi električiek, ktoré unikajú z priestoru vozovne, ktorá sa nachádzala na Pribinovej ulici,“ povedal Jajcaj s tým, že vozovňa bola v tesnom susedstve bombardovaného územia. „Preto sa snažili zamestnanci podniku električky odviezť do bezpečia, do vzdialenejších častí,“ doplnil.


Po druhej svetovej vojne, v 50. rokoch minulého storočia, sa objavujú prvé československé autobusy s kapacitou približne 70 cestujúcich. Asi najslávnejším československým autobusom bol podľa Jajcaja voz Škoda 706 RTO. „Ako prvé dokázali obnoviť vozidlový park,“ priblížil. V období 70. rokov zažívala Bratislava prestavbu. „Počas týchto rozsiahlych prestávb často musela ustúpiť aj elektrická trakcia v mestskej doprave. Jedným z príkladov je napríklad električková trať na Štefánikovej ulici, kde prestali električky premávať v roku 1979,“ uviedol Jajcaj.

Od roku 1974 sa začali v Bratislave používať prvé veľkokapacitné autobusy maďarskej výroby značky Ikarus 280, ktoré postupne v meste pribúdali a celkovo sa ich tu vystriedalo takmer 800 kusov. „Začiatkom 90. rokov sa už veľa hovorí aj o ekológii a ochrane životného prostredia. A preto prirodzenou snahou v rámci reorganizácie mestskej dopravy bolo aj vytláčanie autobusov z centra mesta,“ doplnil Jajcaj.

Autá mali zelenú takmer všade

Pešia zóna v minulosti neexistovala, až v 80. rokoch sa začalo uvažovať o postupom „vytláčaní“ áut z centra. Dovtedy mali autá podľa Jajcaja „zelenú“ takmer všade. Autá chodili aj po Michalskej ulici až do najužšieho centra mesta. S rastúcim počtom áut v meste bolo potrebné regulovať dopravu na križovatkách, túto úlohu najprv plnili tzv. regulovčíci.

V podcaste Ulicami Bratislavy sa Mária Šumichrastová a Martina Kriková pýtali Michala Jajcaja aj to, ako fungovala kontrola cestovných lístkov v minulosti a aké boli obľúbené značky áut. V tejto epizóde sa tiež dozviete, v ktorom roku prišiel do Bratislavy prvý semafor, ako sa menilo hlásenie staníc v bratislavskej mestskej hromadnej doprave a či ešte jazdia po meste električky s historickým pôvodom.

Komentáre