Život

ULICAMI BRATISLAVY: Kam asi Bratislavčania nezájdu? Život na intrákoch

"Vysokoškolské internáty v našej metropole sú „mestom v meste“. Bratislavčania však nemajú dôvod ich navštíviť. O ich fungovaní a architektúre hovoril v podcaste Ulicami Bratislavy historik Jozef Píry."

TASR, dnes 14:32

Najstarší dodnes fungujúci vysokoškolský internát v Bratislave je na Svoradovej ulici. Ďalší internát prišiel v čase jeho výstavby navštíviť aj vtedajší prezident Jozef Tiso. Ktorý to bol? Átriové domky v Mlynskej doline sú dielom Vladimíra Dedečka. Špecifickú architektúru má aj internát nazývaný ľudovo Kukurica a bohaté výtvarné diela skrýva Družba. Prečo chceli chátrajúcu ruinu Bratislavského hradu v minulosti zbúrať a postaviť na hradnom kopci tzv. univerzitný palác? To všetko v podcaste Ulicami Bratislavy prezradil historik Jozef Píry.


Svoradov síce je najstarší fungujúci internát, no prvým „intrákom“ boli podľa Píryho tzv. drevené baraky na dnešnej Ulici 29. augusta. „V týchto drevených barakoch bývali študenti po 20 na izbách, na poschodových posteliach. Ale už v tom čase, keď som čítal spomienky študentov, ktorí tam bývali, mal som pocit, ako keby hovorili o našich súčasných internátoch,“ povedal s úsmevom historik. „Tento drevený barak fungoval len niekoľko rokov, potom už začali stavať jednotlivé organizácie kamenné moderné ubytovacie priestory,“ doplnil. Svoradov vznikol v roku 1922 v prenajatých priestoroch, v ďalších rokoch sa budoval, neskôr od roku 1932 až 1939 sa rozširoval o ďalšie trakty. „Svoradov bol centrom katolíckej mladej inteligencie,“ pripomenul. „Bol to úplne prirodzený postoj študentov v tomto období, nehovoríme o nejakom radikalizme, extrémizme, boli to prirodzené myšlienky,“ dodal.

V roku 1929 otvorili internát Lafranconi. Mohlo sa tam ubytovať približne 400 študentov Univerzity Komenského v Bratislave, vznikla tam aj fakulta telesnej výchovy a športu. Neskôr sa po celej Bratislave začali rozvíjať internáty. Na Wilsonovej ulici vyrástol študentský domov Nikosa Belojanisa, ktorý bol pôvodne cirkevným internátom. V blízkosti je aj študentský domov Jura Hronca, ktorý študenti premenovali na „Bernolák“. Internát v Horskom parku začal vznikať počas 2. svetovej vojny, začali ho stavať v roku 1942.

V roku 1976 otvorili brány dnešného internátu Družba. Budova sa volala „univerzitné ubytovanie pre domácich a medzinárodných pracovníkov a univerzitných študentov v Bratislave“ a mala 1400 postelí. Internát Družba je podľa Píryho zaujímavý architektonicky a aj z hľadiska umeleckých diel. „Vznikla ešte pred rokom 1990, keď bola v stavebnom zákone tzv. hlava 5. Tá bola dôležitá pre každú verejnú stavbu, keďže časť celého rozpočtu musela byť vyčlenená na umelecké diela,“ vysvetlil. Ďalšou architektonicky zaujímavou budovou je internát Mladá garda. Prví študenti sem prišli v roku 1955. Zaujímavá je čelnou fasádou, je to jeden z posledných počinov architekta Emila Belluša. Okrem izieb tu boli aj spoločenské priestory. „Celá Bratislava, obrazne povedané, to študentstvo, ktoré tam bývalo, sa tešilo na tie legendárne čaje o piatej a rôzne tancovačky, ktoré sa v týchto priestoroch organizovali,“ priblížil Píry.

Hviezda aj najväčšie študentské mestečko v strednej Európe

Internát Hviezda, ľudovo nazývaný Kukurica, postavili v roku 1977 a má 25 poschodí. V súčasnosti je v rekonštrukcii, patrí pod ministerstvo obrany. „Jeden z architektov spomínal, že pri výstavbe tohto internátu našli v zemi kosti mŕtvych vojakov ešte z druhej svetovej vojny a zásoby rôzneho benzínu a nafty. To bolo ale po Bratislave bežné, keďže tadiaľto prechádzal front, keď Červená armáda oslobodzovala naše územie,“ povedal Píry Pôvodne to bol internát pre vojenskú politickú akadémiu Klementa Gottwalda, ktorá vznikla v 70. rokoch ako fakulta v Bratislave.

Hovorí sa, že Mlynská dolina je najväčšie študentské mestečko v strednej Európe. „Informácie udávajú, že v najlepšom období v tomto priestore mohlo byť ubytovaných až 10 000 študentov,“ povedal Píry o Mlynskej doline, ktorá sa začala budovať v 60. rokoch. Postupne ďalších 20 rokov tam priložilo viacero architektov ruku k dielu. Najstaršie z týchto budov sú internáty Ľudovíta Štúra, dve výškové budovy, nazývané Šturák. Átriové domky boli dokončené v roku 1977. „Ale nie v pomere, aký si Vladimír Dedeček predstavoval. Totižto pôvodný nápad bol, že átriové domky sa budú členiť zo všetkých strán výškových budov. Podarilo sa postaviť len jednu stranu a teda iba 18 átriových domkov, ktoré dodnes existujú, ale v smutnom stave,“ priblížil historik. Ďalej sú v Mlynskej doline aj tzv. manželáky, teda manželské internáty a internát Mladosť.

Prečo a ako boli koncipované tzv. manželáky? Bude sa dať niekedy dostať do budovy Kukurice? Prečo sa študenti podieľali na stavbe internátov? A aké najbizarnejšie zážitky majú študenti z Mlynskej doliny? Aj toto prezradil historik Jozef Píry v epizóde podcastu Ulicami Bratislavy.

Komentáre