Pozrite si prehľad mimoriadnych meteorologických javov v roku 2020.
Zvieratám chutia najviac borovice a smreky, najmenej nórske jedle. Zoo ich kŕmi zásadne nepredanými stromčekmi. Tie použité by im mohli ublížiť.
Dobrovoľnícke zveľadenie Národného parku Muránska planina ocenila porota ako najviac výnimočný projekt.
Ministerstvo životného prostredia plánuje zakázať držbu vybraných druhov živočíchov, najmä mačkovitých šeliem a primátov.
Tento hlodavec žije v rodinách alebo menších skupinách, pri premnožení môže vytvárať aj kolónie.
Demänovská dolina má byť miestom pre turistu či lyžiara, ale betónové mesto tu nemá miesto, zhodnotil predseda OZ pre Dolinu Pavel Herich.
Projekt sa oficiálne začal 1. septembra 2020 a v rámci programu LIFE ho finančne podporila Európska únia.
Členovia Európskeho parlamentu pripomínajú, že vlk dravý pomáha aj pri znížení šírenia afrického moru ošípaných.
Pod 1000 kamzíkov zaznamenali v Tatranskom národnom parku na jeseň naposledy v roku 2011, naopak, rekordným bol rok 2018, keď na oboch stranách Tatier narátali dokopy 1431 jedincov.
Hniezdiť a mať viac potomstva aj vyššiemu počtu párov plamienok umožnili podľa ochranárov extrémne vysoké počty hraboša poľného.
V rámci konceptu zeleného mesta považuje Metropolitný inštitút Bratislavy za jednu z hlavných tém boja proti klimatickej zmene aj tvorbu alternatívnych zdrojov elektrickej energie.
S prikrmovaním sa začína v čase núdze. Krmivo je dostupné na zriadených a schválených krmoviskách.
Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutočnilo online. Súčasťou netradičnej vernisáže vysielanej na YouTube SNM bol aj autorský sprievod výstavou.
Zaujímavé ekologické riešenie dobíjania zariadení. Traja vysokoškoláci zo Slovenska stoja za unikátnym projektom – prenosnou powerbankou, ktorá sa dobíja pohybom.
Interaktívna výstava je zameraná predovšetkým na žiakov druhého stupňa základných škôl a študentov stredných škôl.
Priemerné rýchlosti vetra dosahovali od 55 kilometrov za hodinu v Poprade, až na hornú hranicu lesa, kde vietor dosiahol rýchlosť takmer 200 kilometrov za hodinu.
Bratislavský Climathon organizuje hlavné mesto, európska organizácia EIT Climate-KIC, konzultačná spoločnosť Civitta a HubHub a hlavný partner Swiss Re.
Hlavné mesto chce na svojom území do roku 2022 vysadiť 10.000 stromov a kríkov. V rámci opatrení proti klimatickej kríze.
V atlase sú prvýkrát komplexne zhodnotené údaje o Bratislave z pohľadu ohrozenia územia mesta zmenou klímy, najmä čo sa týka dosahu extrémnych horúčav a intenzívnych zrážok.
Staršie, niekoľkoročné, generačné hniezda môžu mať hmotnosť niekoľko stoviek kilogramov, niekedy aj okolo jednej tony.