Cestovanie

Zámok Vígľaš prešiel znovuzrodením. Skrýva všetky Da Vinciho vynálezy

"Lovecký zámok prešiel kompletnou rekonštrukciou. Môžete sa tu ubytovať aj usporiadať svadbu. "

Katarína Bačová, 2. augusta 2016 9:00 Zámok Vígľaš v okrese Detva patrí k pamiatkam, na ktoré sa takmer zabudlo. Vďaka novému majiteľovi však doslova vstal z popola.

Po druhej svetovej vojne zostali z poľovníckeho zámku len ruiny. Rozsiahla obnova začala v roku 2009, otvárali ho o päť rokov neskôr. Oceniť treba nielen krátky čas, za aký sa podarilo pamiatku znova postaviť na nohy, ale aj citlivý prístup a precíznosť rekonštrukcie. Vígľaš vďaka nej nestratil svojho ducha. O kvalite svedčí aj Cena verejnosti v súťaži Stavba roka 2014. Cena renovácie sa vyšplhala na šestnásť miliónov eur, z toho šesť pokryli fondy Európskej únie. Objekt je zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok.

Nový majiteľ otvára dvere všetkým záujemcom. V objekte sídli štvorhviezdičkový hotel, konajú sa tu rôzne spoločenské udalosti, ako sú svadby, kongresy či koncerty. Prehliadka sprevádzaná výkladom pre turistov sa uskutočňuje trikrát za deň.

Expozícia zámku zahŕňa okrem prehliadky interiérov aj vynálezy vedca a umelca Leonarda da Vinciho. Unikátnu kolekciu replík venoval profesor Giorgio Cegna. Nájdete tu aj figurínu samotného umelca, ktorý práve pracuje na svojom Vitruviánskom mužovi.

Pozornosť púta aj kaplnka. Sobášiť sa tu môžu aj ateisti. Vedľajšia rytierska sála zase ohúri zachovanými gotickými klenbami. Dominantou jedálne je drevený krb, ktorý je plne funkčný. Unikátny strop dopĺňajú maľby na oknách a na stene, ktoré prehlbujú miestnosť a uvádzajú do stravovacích rituálov minulosti. Na dávne využitie zámku poukazuje zbierka zbraní, ale aj poľovnícke trofeje. Na chodbe zaujme výstava fotografií slávnych návštevníkov. Pravidelne ich obmieňajú.

Korene zámku siahajú až do stredoveku, kedy na skale nad riekou Slatina pravdepodobne sídlilo slovanské hradisko. Neskôr tu vznikol kláštorný objekt, ktorí mali spravovať templári. S Maltézskym rádom a ďalšími rytierskymi rádmi bol objekt spätý aj v nasledujúcich rokoch. Uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou založil prvý svetský rytiersky rád v Európe – Rád rytierov svätého Juraja. Práve jeho brat Ľudovít I. sa zaslúžil o vybudovanie Vígľašu. Na poľovnícky zámok ho dal prestavať Žigmund Luxemburský. Spravovala ho jeho manželka Barbara, bol miestom stretnutí ich Rádu draka. Zámok navštevoval aj kráľ Matej Korvín. Atraktívne boli predovšetkým okolité lesy a príroda. Zohral významnú úlohu v protitureckých bojoch, neskôr sa dostal so súkromného vlastníctva. Esterházyovci ho dali prestavať na hradný kaštieľ, čím výrazne zmenil svoju podobu. Druhá svetová vojna zanechala zámok v katastrofálnom stave.

Zdroje: TASR, grandviglas.com

ODPORÚČAME TIEŽ:
Mona Lisa stále láka tisíce turistov. Louvre však ponúka oveľa viac
Svadobnú cestu môže skomplikovať letenka s dievčenským priezviskom
Nechajte sa uniesť Rímom, vedú tam všetky cesty
UNIKÁTNY VIDEOPROJEKT: Na motorke po divokom západe

Komentáre