Život

ULICAMI BRATISLAVY: Ako sa trestalo v stredovekej Bratislave?

"Píše sa 15. storočie, keď zlodejku Barboru pristihli, ako kradla v Dóme sv. Martina. Za to ju popravili. O stredovekých deliktoch hovoril v podcaste Ulicami Bratislavy historik SAV Martin Štefánik."

TASR, dnes 11:41 Bratislava 30. novembra (Teraz.sk) – Prípad zlodejky Barbory je len jeden z množstva deliktov zapísaných v prvej súdnej knihe Bratislavy s názvom Aechtbuch. Venuje sa jej historik Slovenskej akadémie vied (SAV) Martin Štefánik. Barbora kradla v Dóme sv. Martina milodary aj rúcha. Za to ju popravili, pravdepodobne ju vo vreci hodili do Dunaja. Krádež sa totiž v stredoveku trestala prísne, bežné bolo obesenie. O súdnej knihe z rokov 1435 až 1519 porozprával Štefánik v podcaste Ulicami Bratislavy. Je to najdôležitejší prameň pre dejiny kriminality v stredovekej Bratislave.


Z knihy Aechtbuch sa dozvedáme, že ku kriminalite najčastejšie dochádzalo na predmestí Bratislavy a aj to, že časté boli lúpežné vraždy. Za tie sa lámalo v kolese. Aj kati boli náchylní k zločinom. V rovnaký deň, aký zabili Barboru, prišiel o život aj bratislavský kat.

„Celá kniha obsahuje 49 súdnych prípadov z tohto rozmedzia. V niektorých rokoch sa zapisovalo veľmi veľa, ale je tam medzera v rokoch 1465 až do 1510, keď sa nezapísalo nič, čo samozrejme nie je možné, aby sa vtedy nič nestalo,“ vysvetlil Štefánik. Prípady zapísané v tejto knihe sa podľa neho veľmi rôznia. „Od skutočne brutálnych vrážd až po ani nie veľmi závažný delikt,“ povedal. Kniha opisuje delikty na území dnešného hlavného mesta, no Bratislavčania v nej prakticky nefigurujú. „Sú to všetko ľudia buď z okolia, ale veľa ľudí je tam napríklad aj z priľahlého Rakúska a z rôznych obcí v okolí,“ pripomenul historik.

Čo sa najviac kradlo?

Najprísnejšie trestaná bola lúpežná vražda. V tejto dobe sa najčastejšie kradli peniaze. „Napríklad v roku 1517 chytili dvoch zlodejov z Moravy, to boli typickí jarmoční zlodeji,“ hovorí historik a predpokladá, že po chytení ich pravdepodobne uvrhli do väzenia. Pri najvážnejších deliktoch sa používali aj mučidlá, no tie sa spomínajú v Aechtbuch len v štyroch prípadoch. Dvoch zlodejov z Moravy napokon obesili. Za viacnásobné krádeže i lúpeže sa dával trest smrti. Po peniazoch sa najčastejšie kradlo oblečenie, ktoré bolo v stredoveku veľmi cennou vecou. „Je tam jeden prípad, keď nejaký páchateľ okradol ženu pred Bratislavou. Nepíše sa, kde, niekde na predmestí a zobral jej všetko a ostala úplne nahá,“ poznamenal Štefánik. Po peniazoch a oblečení sa najviac kradli zvieratá, a to najmä kone. Vážne sa trestali aj prípady falšovateľov mincí.

Zlodejka Barbora ukradla sviečky pani, ktorá mala v Dóme sv. Martina na starosti ich zapaľovanie. Kradla aj peniaze, ktoré dávali ľudia ako milodary a tiež bohoslužobné rúcha. Kradla aj v kostole svätého Vavrinca, ktorý už dnes nestojí, bol približne na mieste pred Starou tržnicou. Podľa Štefánika ju pravdepodobne utopili tak, že ju zašili do vreca, zaťažili kameňmi a hodili ju do Dunaja. Okrem obesenia a utopenia sa používalo na lúpežných vrahov aj lámanie v kolese a sťatie. Sťatie bol najčistejší spôsob popravy a obesenie sa zase považovalo za veľmi potupné. V rozhovore v podcaste Ulicami Bratislavy sa tiež dozviete, aké delikty sa diali na území dnešných Rusoviec, prečo mali sklon k zločinom aj kati a kto vlastne prišiel popraviť bratislavského kata Juraja. Kniha Aechtbuch je doteraz uchovaná v bratislavskom archíve.

Komentáre