Život
ULICAMI BRATISLAVY: Devín - lákavý symbol pre štúrovcov i komunistov
TASR, dnes 11:45
Pohľad z hradu Devín v Bratislave na sútok Dunaja a Moravy. Foto: TASR/Pavel NeubauerOd doby kamennej, cez Rimanov, Slovanov až po Napoleona, štúrovcov, Tretiu ríšu a komunizmus. Oblasť Devína, jeho brala a neskôr hradu, lákala odjakživa svojou majestátnosťou. Prvýkrát sa spomína územie Devína v roku 864 ako Dowina, čo znamená dievča - ako slovanský symbol. Napoleon síce vyhodil honosný hrad do vzduchu, no chcel postaviť aj most cez Dunaj. To sa mu však nepodarilo. V podcaste Ulicami Bratislavy boli hosťami vedúci hradu Milan Zálešák a správkyňa hradu Petra Palíková Kohútová.
Kontinuálne osídlenie bolo na Devíne už od doby kamennej, veľmi významné osídlenie tu bolo aj v keltskom období a našli sa tu dôležité nálezy z doby rímskej. „Nie je to len historická lokalita, ale aj archeologická lokalita a navyše je to ešte aj významná prírodná lokalita. Už len sútok, ktorý je priamo pod hradom, je niečo unikátne. Zároveň, a to možno veľa ľudí nevie, je devínska hradná skala, na ktorej stojí stredoveký hrad, národná prírodná pamiatka,“ povedal Milan Zálešák.
Devín je vo veľkom spájaný aj so Slovanmi, prvá písomná zmienka je z roku 864. „Devín znamenal dievča a vychádzalo to zo slovanskej reči, čiže dowina. Preto aj tu na hrade máme sochu Slovanky od akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej,“ doplnila správkyňa hradu Petra Palíková Kohútová. Svoje sídlo mal na Devíne knieža Rastislav, ktorý povolal na naše územie vierozvestcov Cyrila a Metoda. „Či sa Cyril a Metod dostali naozaj na územie Devína, nemáme potvrdené,“ vysvetlila. Na tomto mieste tiež stál veľkomoravský kostol, z ktorého sa zachovali iba základy. Bol tu tiež cintorín s približne 700 hrobmi. Začiatkom 13. storočia sa už objavuje prvá písomná zmienka o hrade, ktorý bol viackrát dobytý. Hrad je opradený legendami aj romantickými povesťami, najznámejšia je o tzv. panenskej vežičke.
Na snímke národná kultúrna pamiatka (NKP) hrad Devín. Foto: TASR - Dano VeselskýNapoleon, vychádzka štúrovcov aj hákový kríž
„Napoleonské vojská prišli v roku 1809. Máme viaceré zachované korešpondencie Napoleona, čiže vieme, čo plánoval urobiť s hradom. Podmínovali ho, stredný a horný hrad vyhodili ho do vzduchu a potom niektoré budovy ešte ostreľovali,“ priblížila správkyňa hradu. Napoleon ho však nechcel úplne zničiť, uvedomoval si jeho strategickú pozíciu. „Hrad mal byť akýmsi predmostením pred mostom, lebo mal v pláne urobiť most cez Dunaj aj cez Moravu,“ povedala Palíková Kohútová s tým, že most chcel postaviť za 24 hodín. V roku 1836, konkrétne 24. apríla, sa na Devín vydali štúrovci. „Ľudovít Štúr plánoval výstup na hrad Devín veľmi dlho. Bolo obdobie veľkej maďarizácie, veľké stretnutia neboli povolené, čiže pôvodne to plánoval ako veľkú udalosť, ale keďže mohli byť z toho problémy, vybral iba pár svojich ľudí, kamarátov alebo študentov,“ priblížila. Na Devíne si hovorili básne ako Devín, milý Devín a dali si slovanské mená.
Keď sa stal Devín súčasťou nemeckej Tretej ríše, na vrchu sa vypínal hákový kríž. Na Devíne chceli nacisti vybudovať veľký prístav aj amfiteáter. „V prvých mesiacoch roka 1939 začali budovať amfiteáter, ktorý bol potom miestom ako keby symbolického stretnutia Nemcov, ktorí žijú v ríši. Symbolizovať mal jednotu Nemcov a zároveň aj to, že Devín je teraz nemecký a zostane nemecký,“ povedal Zálešák. Amfiteáter sa využíval na zhromaždenia aj za socializmu. Vtedy sa stal Devín tiež hranicou železnej opony.
Dalo sa navštíviť hrad počas socializmu, keďže je na hranici s Rakúskom? Ako Devín využívala štátna propaganda? A straší na hrade? To všetko porozprávali hostia Márii Šumichrastovej a Martine Krikovej v podcaste Ulicami Bratislavy. Dozviete sa aj, aký „faux pas“ si vyrobili štúrovci, keď sa prišli po vychádzke občerstviť do reštaurácie pod Devínom.
PREČÍTAJTE SI AJ:
- Na bratislavské Hviezdoslavovo námestie dovezú 12-metrový smrek
- ULICAMI BRATISLAVY: Letecké katastrofy - Zlaté piesky aj Husákova žena
- Pred 20 rokmi zavraždili v Bratislave študenta Daniela Tupého
- Pamätný deň narodenia dejateľa Ľudovíta Štúra pripadá na 29. októbra
- ULICAMI BRATISLAVY: V zbúranej synagóge boli televízne sklady









