Toto sú rekordy slovenských jaskýň: O niektorých ste ani netušili

V tejto súvislosti TASR prináša niekoľko zaujímavostí a prvenstiev, týkajúcich sa jaskýň na území Slovenska:

Speleoterapeutická liečba sa na našom území realizuje len v horehronskej Bystrianskej jaskyni - od roku 1971 v jej spodnej partizánskej sieni, avšak zdravotné speleoklimatické pobyty prebiehajú aj v Jasovskej a Belianskej jaskyni. Počiatky rozvoja speleoterapie na Slovensku prebiehali koncom 60. a začiatkom 70. rokov minulého storočia v Gombaseckej jaskyni. Na balneoterapiu sa stále využíva zrekonštruovaná jaskyňa Parenica v Sklených Tepliciach v Štiavnických vrchoch, ktorej parný kúpeľ opísal už osvietenecký polyhistor Matej Bel Funtík z Očovej v roku 1723.

Najväčším a najdlhším jaskynným systémom je Demänovský jaskynný systém, dosahujúci v rámci deviatich prepojených jaskýň dĺžku 35,291 kilometra.



Najhlbšou jaskyňou na Slovensku je jaskynný komplex Hipmanových jaskýň, hlboký 495 metrov s dĺžkou jaskynných chodieb 7553 metrov, nachádzajúci sa na Krakovej holi v severnej časti Nízkych Tatier. Jaskynný systém pozostáva zo sústavy horizontálnych a špirálovo klesajúcich chodieb vrátane štyroch priepastí. Najväčšia z nich, Hlavná priepasť, dosahuje 35-metrovú hĺbku.

Najlepšie vyvinuté škrapové pole majú Domické škrapy, nachádzajúce sa na južnom úbočí vrchu Čertova diera v južnej časti Slovenského krasu.

Najzápadnejšou, verejnosti prístupnou jaskyňou, je jaskyňa Driny nachádzajúca sa v Smolenickom krase v Malých Karpatoch, avšak najzápadnejšou jaskyňou, verejnosti neprístupnou, je necelých osem metrov dlhá Abrázna jaskyňa na Sandbergu v devínskej časti Malých Karpát, ktorá je pozostatkom pobrežnej modelácie bývalého treťohorného mora. Najvýchodnejšie situované sú Ďakova a Pustajova jaskyňa v pieskovcoch Bukovských vrchov na území Národného parku Poloniny.

Najsevernejšie sú jaskyne v pieskovcoch Babej hory, najjužnejšie jaskyne vo vulkanoklastických horninách Burdy medzi ústim Hrona a Ipľa do Dunaja.

Najväčšie jaskynné podzemné priestory dlhé 192 metrov a široké 46 metrov má Rozprávkový dóm v Stratenskej jaskyni. Ich plocha je 9040 štvorcových metrov a objem 79.017 kubických metrov.

Najvyššie položené jaskyne sú v Červených vrchoch v Západných Tatrách. V nadmorskej výške 2077 – 2080 metrov sa nachádza priepasť Vyšná Kresanica a ďalšie tri menšie jaskyne.

Najväčšou jaskyňou s vchodom vo výške nad 2000 metrov nad morom je Nová Kresanica, dlhá približne 820 metrov a hlboká 183 metrov.



Jedinou slovenskou sprístupnenou jaskyňou s podzemnou plavbou pre návštevníkov je jaskyňa Domica, ktorú v minulosti postihli viaceré katastrofálne záplavy. V súčasnosti katastroficky nepôsobia záplavy v jaskyni, ale rozpadajúci sa a nedostavaný projekt detského rozprávkového parku Domica rezort.

Prvou v roku 1882 Bunsenovými horákmi osvetlenou jaskyňou na Slovensku a jednou z prvých na svete je Dobšinská ľadová jaskyňa. Od roku 1887 v nej bolo zavedené riadne elektrické osvetlenie.

Najväčší objem ľadu v slovenských jaskyniach je v Dobšinskej ľadovej jaskyni (vyše 110.100 kubických metrov). Medzi významné ľadové jaskyne ďalej patrí Demänovská ľadová jaskyňa, Veľká ľadová priepasť na Ohništi v Nízkych Tatrách, Ľadová priepasť v Červených vrchoch a iné. Z trvale zaľadnených jaskýň najnižšie situovanou ľadovou jaskyňou je Silická ľadnica na Silickej planine v Slovenskom krase.

Najväčším jaskynným slovenským stalagmitom, vysokým 32,6 metra, je stalagmit v Krásnohorskej jaskyni, v severnej časti Silickej planiny v Slovenskom krase. 

Najteplejšou jaskyňou je Plavecká jaskyňa s priemernou ročnou teplotou 12 stupňov Celzia, nachádzajúca sa v Plaveckom krase v Malých Karpatoch.

Jedinou vysokohorskou sprístupnenou slovenskou jaskyňou je Jaskyňa mŕtvych netopierov, situovaná na južnej strane masívu Ďumbiera, približne 800 metrov západne od Štefánikovej chaty pod Ďumbierom, v nadmorskej výške 1520 metrov nad morom, hlboká 320 metrov a dlhá až 19 kilometrov.

V Jasovskej jaskyni neďaleko Košíc, sa nachádza najstarší jaskynný nápis, pochádzajúci z roku 1452, ktorý uvádza, že vojsko husitského vojvodcu Jána Jiskru z Brandýsa porazilo Jána Huňadyho v bitke pri Lučenci.