Život

Súdna písomnosť bude doručená, aj ak sa o nej adresát nedozvie

"Ak adresát nezadá na doručovanie inú adresu, bude mu súd doručovať písomnosti na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR, alebo na adresu sídla zapísaného v obchodnom alebo inom verejnom registri. "

TASR, 19. júla 2015 10:00 Súdna písomnosť sa bude považovať za doručenú aj dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Túto zmenu prináša civilný sporový poriadok (CSP), jeden z troch kódexov, ktoré nahradia od budúceho roka Občiansky súdny poriadok. Povedala pre TASR advokátka Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková.

„Zavádza sa doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, doručovanie na elektronickú adresu, pričom písomnosť súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal,“ doplnila Martinková.

Pokiaľ adresát neuvedie na doručovanie inú adresu, bude mu súd doručovať písomnosti na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR, alebo na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. „V prípade, že fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, bude jej súd doručovať písomnosti oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie,“ zdôraznila Martinková.

CSP prináša zmeny aj v kauzálnej príslušnosti súdu v dôsledku potreby posilnenia špecializácie sudcov. „Po novom určité špecifické agendy, ako zmenkové a šekové spory, pracovnoprávne spory, konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie a podobne prevezmú konkrétne určené súdy. Napríklad na spory z hospodárskej súťaže bude pre celé Slovensko príslušný len Okresný súd Bratislava II,“ doplnila Martinková.

Okrem toho CSP zavádza aj sudcovskú koncentráciu konania. Podľa nej sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, inak na ne súd nemusí prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. „Doteraz mohli strany počas celého konania predkladať nové dôkazy a skutkové tvrdenia, po novom bude môcť súd vyzvať strany, aby v určitej lehote jasne označili všetky dôkazy a skutkové tvrdenia s hrozbou, že na ich ďalšie tvrdenia a navrhované dôkazy sa nebude prihliadať,“ spresnila Martinková.

Novinkou je aj predbežné prerokovanie sporu, ktoré nariadi súd pred prvým pojednávaním. Ak sa nepodarí uzavrieť zmier, súd na ňom určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. „Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci a predpokladaný termín pojednávania. Môže dokonca rozhodnúť už i vo veci samej. Doposiaľ strany názor súdu mohli len tušiť, prípadne sa ho dozvedeli až ku koncu konania. Keby ho vedeli skôr, možno by do sporu vôbec nešli, alebo by ho viedli inak,“ uzavrela Martinková.

Komentáre