Život

Prečo niekto dokonale počuje hudbu a iný má hudobný hluch?

"So slovenčinou vo svete veľkú dieru neurobíme, ale nemôžeme jej uprieť krásu, mäkkosť, melodickosť. Práve toto môže stáť aj za faktom, že rovnaká je aj naša hudba – či už folklór alebo populárna."

Webmagazin.sk/Iva, 18. februára 2018 10:00 Každý človek na svete ho má – svoj materinský jazyk. Niektorými hovorí doslova len pár ľudí a iné jazyky sú rodné pre milióny. Možno sa v tejto súvislosti aj vám občas mihne hlavou – och, keby som tak od narodenia hovoril po anglicky, nemusel by som sa to teraz prácne učiť...

Iste, so slovenčinou vo svete veľkú dieru neurobíme, ale nemôžeme jej uprieť krásu, mäkkosť, melodickosť. Práve toto môže stáť aj za faktom, že rovnaká je aj naša hudba – či už folklór alebo populárna.

Na súvis medzi materinským jazykom a hudobnými danosťami sa zamerala výskumníčka Caitlin Dawsonová z helsinskej univerzity. Chcela zistiť, ako materinská reč ovplyvňuje schopnosť rozumieť zvukom, tónom, ich zafarbeniu, striedaniu rytmov.

Zvukové ukážky rôzneho druhu púšťala rodeným Nemcom, Fínom a mandarínskym Číňanom. Mali odhadnúť decibely, zopakovať čo najlepšie striedanie dlhých a krátkych zvukov, aj dĺžku trvania zvuku.

Najhoršie obstáli ľudia, pre ktorých je materinským jazykom nemčina. Fíni vedeli veľmi dobre odhadnúť dĺžku zvukov, aj výborne opakovali striedanie dlhých a krátkych tónov. Dawsonová vidí súvis priamo s fínčinou: tento jazyk má tiež dlhé a krátke zvuky, ktoré môžu úplne zmeniť význam slov – preto sú Fíni od malička naučení vnímať dĺžku slabík a teda zvukov vôbec.

Podobný “tréning” zažívajú od malička aj Mandaríni – ich čínština má pri mnohých slovách rôzne zvukové úrovne, čo takisto mení ich význam. Jedno slovo sa dá povedať vo vyššom alebo nižšom tóne, dá sa dať prízvuk na inú slabiku – človek tak vždy povie niečo iné . U mandarínskych dobrovoľníkov sa to vo výskume prejavilo tak, že najlepšie dokázali napodobniť farbu a zvukové kolísanie jednotlivých zvukových ukážok.

Štúdia doktorky Dawsonovej ukázala, že mať dobrý hudobný sluch neznamená automaticky mať lepšiu schopnosť učiť sa cuzdie jazyky. Naopak: to, akým materisnkým jazykom hovoríme, akou rečou sme boli obklopení od malička, to dokáže ovplyvniť naše hudobné danosti. Je to zrejme preto, že naučiť sa hovoriť rodným jazykom je pre mozog elementárnejšia schopnosť ako naučiť sa vnímať hudbu.

Niečo na výsledkoch tohto výskumu určite bude. Veď prečo inak by najslávnejšie opery vznikali v Taliansku...? A prečo Taliani, Španieli či juhoameričania s ich spevavou rodnou rečou najviac reagujú na chytľavé tóny hudby...?

Komentáre