Zdravie

Toto je osem najnebezpečnejších vírusov na Zemi

"Pri niektorých vírusových ochoreniach nám vakcíny a antivirotiká umožnili zabrániť ich šíreniu a pomohli pri liečbe. Pri iných sme však od víťazstva ďaleko."

Zuzana Lobotková, 5. novembra 2016 12:00 Nie je to len ebola alebo HIV. Existujú aj iné vírusy, ktoré sú rovnako smrtiace, a niektoré, ktoré sú ešte nebezpečnejšie. Tu je deväť najhorších zabijakov, ktoré na základe pravdepodobnosti, že infikovaná osoba zomrie, predstavujú reálne ohrozenie.

1. Marburg vírus

Vedci identifikovali vírus Marburg v roku 1967, keď došlo k vypuknutiu malých ohnísk u laboratórnych pracovníkov v Nemecku, ktorí boli vystavení nakazeným opiciam dovezeným z Ugandy. Marburg vírus je podobný Ebole v tom, že oba môžu spôsobiť hemoragickú horúčku, čo znamená, že infikované osoby postihnú vysoké horúčky a krvácanie do celého tela, ktoré môžu viesť k šoku, zlyhaniu orgánov a smrti. Úmrtnosť pri prvom vypuknutí bola 25-percentná, ale v Demokratickej republike Kongo to bolo v rokoch 1998 až 2000 viac ako 80 percent, rovnako ako v roku 2005, kedy choroba vypukla v Angole.

2. Vírus Ebola

Prvé známe vypuknutia Eboly u ľudí zasiahlo súčasne Sudán a Konžskú demokratickú republiku v roku 1976. Ebola sa šíri kontaktom s krvou alebo inými telesnými tekutinami, alebo tkanivom z infikovaných ľudí či zvierat. Známe kmene sa dramaticky líšia v ich vražednosti. Jeden kmeň, Ebola Reston, ani nespôsobuje ochorenie. Ale pre kmeň Bundibugyo bola miera úmrtnosti až 50 percent a v Sudáne to bolo až 71 percent. V západnej Afrike vypukol vírus na začiatku roka 2014 a je najväčším a najzložitejším prepuknutím choroby až do dnešného dňa.

3. Besnota

Hoci vakcíny proti besnote pre domáce zvieratá, ktoré boli zavedené v roku 1920, pomohli tomu, aby bola táto choroba mimoriadne vzácna v rozvinutom svete,stále je vážnym problémom v Indii a niektorých častiach Afriky. Máme vakcínu proti besnote a máme protilátky, ktoré pracujú proti besnote, takže ak niekoho uhryzne besné zviera, daný človek sa pri vyhľadaní pomoci nemusí báť. Avšak, ak nebude liečený, je tu 100-percentná možnosť, že zomrie.

4. HIV

V modernom svete je najsmrteľnejší vírus zo všetkých práve HIV. Odhaduje sa, že 36 miliónov ľudí už zomrelo na HIV, pretože choroba bola prvýkrát uznaná začiatkom roka 1980. Je to infekčné ochorenie, ktoré si vyberá práve teraz na ľudstve najväčšiu daň. Výkonné antivirotiká umožňujú, aby ľudia žili s HIV celé roky. Ale choroba naďalej devastuje mnohé krajiny s nízkymi a strednými príjmami, v ktorých sa vyskytuje 95 percent nových prípadov infekcie HIV. Takmer 1 z 20 dospelých v subsaharskej Afrike je HIV pozitívny.

5. Kiahne

V roku 1980 Svetové zdravotnícke zhromaždenie vyhlásilo, že svet je bez kiahní. Ale pred tým ľudia bojovali s kiahňami po tisíce rokov a choroba zabila asi 1 z 3 z tých, ktorí sa ňou nakazili. Preživších zanechala s hlbokými, trvalými jazvami a často aj slepých. Úmrtnosť bola oveľa vyššia v populáciách mimo Európy, kde ľudia mali malý kontakt s vírusom pred tým, než ho niekto vo väčšej miere priniesol. Napríklad historici odhadujú, že 90 percent pôvodných obyvateľov Ameriky zomrelo na kiahne donesené európskymi osadníkmi. V samotnom 20. storočí kiahne zabili 300 miliónov ľudí.

6. Hantavírus

Hantavírusový pľúcny syndróm najprv získal širokú pozornosť v Spojených štátoch v roku 1993, keď zdravý mladý muž a jeho snúbenica zomreli v priebehu niekoľkých dní od rozvoja dýchavičnosti. O niekoľko mesiacov neskôr zdravotné úrady izolovali hantavírus z myší v dome jedného z nakazených ľudí. Viac ako 600 ľudí v Spojených štátoch je teraz nakazených týmto vírusom a 36 percent nakazených už zomrelo.

Vírus sa neprenáša z človeka na človeka, skôr ľudia získajú chorobu z expozície trusu infikovaných myší. Predtým iný hantavírus prepukol na začiatku roka 1950, počas kórejskej vojny. Viac ako 3000 vojakov sa vtedy nakazilo a asi 12 percent z nich zomrelo. Kým vírus bol pre západnú medicínu novinkou, výskumníci neskôr zistili, že pôvodní obyvatelia Ameriky popisovali ochorenie spojené s nákazou od myší.

7.Dengue

Dengue vírus sa prvýkrát objavil v roku 1950 na Filipínach a v Thajsku a od tej doby sa rozšíril po celej tropickej a subtropickej časti sveta. Až 40 percent svetovej populácie dnes žije v oblastiach, kde je dengue endemické a ochorenie s komármi, ktoré ho nesú sa pravdepodobne šíri ďalej, ako sa svet otepľuje. Dengue postihuje 50 až 100 miliónov ľudí ročne. Aj keď miera úmrtnosti je pri dengue nižšia než pri niektorých iných vírusoch (asi 2,5 percenta), vírus Ebola môže spôsobiť podobné ochorenie zvané hemoragická horúčka dengue, a to má úmrtnosť 20 percent, ak sa nelieči.

8. Rotavírus

K dispozícii sú už dve vakcíny na ochranu detí pred rotavírusom, najčastejšou príčinou vážnych hnačkových ochorení u dojčiat a malých detí. Vírus sa môže rýchlo šíriť prostredníctvom fekálno-orálnej cesty (to znamená, že malé častice výkalov sú skonzumované). Aj keď deti v rozvinutom svete len zriedka umierajú na rotavírusovú infekciu, choroba je zabijakom v rozvojovom svete, kde rehydratačná liečba nie je bežne k dispozícii. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že na celom svete je 453 000 detí mladších ako 5 rokov zomrelo na rotavírusovú infekciu. Ale krajiny, ktoré zaviedli očkovanie, hlásia prudký pokles hospitalizácií a úmrtí na rotavírus.

Zdroj: livescience.com

ODPORÚČAME AJ:
Svrbia vás oči? Prezradíme vám, čo zapríčiňuje zápal spojiviek
V boji s nadváhou prísne diéty dlhodobo nepomôžu
LEKÁRSKA ŠTÚDIA: Ženy sa v konzumácii alkoholu vyrovnávajú mužom
Rozdeliť či nerozdeliť siamské dvojíčky?

Komentáre