Cestovanie
Kostol sv. Jána Krstiteľa vďačí za existenciu bitke medzi veriacimi
TASR, 10. apríla 2017 8:00
Na snímke barokový kostol sv. Jána Krstiteľa na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote. Foto: TASR/Branislav CabanNa počiatku bola bitka
„Mestom prechádzala katolícka procesia na čele s misionárom Jurajom Karabom. Práve v tom čase v kalvínskom kostole prebiehala bohoslužba. Po jej ukončení pri vychádzaní z chrámu veriaci zbadali prechádzajúcu katolícku procesiu a strhla sa bitka,“ priblížila Mareková s tým, že konflikt je znázornený na obraze neznámeho autora s názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, ktorý je súčasťou zbierok GMM.
„Šlo vlastne o boj o kostol, ktorý pôvodne patril katolíckej cirkvi, a kalvíni si mysleli, že si ho katolíci prišli zobrať späť, čo však nebola pravda. Panovník nakoniec túto bitku rozsúdil tak, že protestantské bohoslužby boli zrušené, kostol naozaj získali katolíci a bol nahradený farár i učiteľ,“ vysvetlila lektorka.
Znesvätený chrám zbúrali
Chrám bol však už podľa jej slov považovaný za znesvätený. „Celé sa to nakoniec skončilo jeho zbúraním v roku 1771 a od roku 1774 sa začalo so stavbou nového, v tej podobe, ako ho poznáme dnes na Hlavnom námestí,“ dodala. Na stavbu nového kostola prispela i vtedajšia panovníčka Mária Terézia, čo pripomína aj latinský nápis nad jeho vchodom.
ODPORÚČAME TIEŽ: UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Z Levíc do Štúrova
O starom kostole veľa nevieme
O pôvodnom románsko-gotickom kostole, ktorý bol obohnaný hradobným múrom, nie je podľa slov archeológa GMM Alexandra Botoša k dispozícii veľa informácií. „To, že bol tiež zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, nám hovorí, že má pôvod v 11. až 12. storočí, kedy bolo toto patrocínium bežne používané,“ uviedol Botoš s tým, že románska podoba kostola nebola jednoznačne preukázaná ani počas archeologického výskumu v 90. rokoch 20. storočia a jeho základy z tohto obdobia sa nenašli.
„Boli odkryté len jednotlivé lode gotického kostola. Šlo o viacloďový farský kostol, ktorého podobu nám zobrazuje spomínaná veduta s náboženskými nepokojmi,“ doplnil archeológ. Podľa jeho slov ide zároveň o jediné známe zobrazenie nielen tohto kostola, ale i samotnej Rimavskej Soboty.
ODPORÚČAME TIEŽ: Veľkosť košického Dómu sv. Alžbety súvisí s eucharistickým zázrakom
Turecká píšťalka chránila mesto
S obrazom je však spojená i ďalšia zaujímavosť. „V okne veže kostola vidieť muža, ktorý hrá na píšťale, a k tomu sa viaže zaujímavá legenda. Keď totiž vojská dobýjali neďalekú Turkami obsadenú pevnosť Sobôtka, turecký beg ušiel a zachránili ho vraj obyvatelia mesta. Nevydali ho cisárskym vojakom, ale dopravili ho do Istanbulu,“ načrtol Botoš. Ako znak vďaky malo mesto dostať tureckú píšťalu. Keď sa na nej zahralo z veže kostola, Turci údajne nechali mesto na pokoji.
„Pravdivosť tejto legendy je otázna, ale v období namaľovania obrazu musela byť živá, keďže ju autor na plátne zachytil. Spomína ju dokonca aj historik Samuel Kollár v knihe z roku 1822,“ zakončil archeológ s tým, že dve turecké píšťaly sa dnes nachádzajú v zbierkovom fonde GMM.
ODPORÚČAME TIEŽ:
Veže kostolov malého Ríma bývalo vidieť z diaľky
V Schengene otvorili zrekonštruované Európske múzeum
Navštívte kostoly v Tvrdošíne a Leštinách, zapísané v zozname UNESCO
Katedrála na Nitrianskom hrade je držiteľkou viacerých prvenstiev
