Zdravie

Chorobu si môžete domov priniesť aj z práce, takto

"K najčastejším zdravotným problémom, ktoré súvisia s nevhodným vnútorným prostredím budov najmä u citlivých a alergických ľudí, patria bolesti hlavy, únava, dráždenie očí, nosa a hrdla. "

Alena Klepochová, 16. júla 2014 14:00

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

V práci strávime asi tretinu života, nie je preto neočakávané, že na naše zdravie vplýva aj naše pracovné prostredie. Dôsledkami zlého vnútorného prostredia môžu byť zvýšená chorobnosť, infekcie dýchacích ciest, močových ciest a rozvoj alergických ochorení ako alergická nádcha, astma či ekzém. Takéto prostredie sa potom prejavuje únavou, bolesťami hlavy, hrdla a krčných lymfatických uzlín.

Pracovnú nepohodu a ohrozenie zdravia môže spôsobiť nerovnomerné vykurovanie priestorov, vysoká hlučnosť, zlá kvalita prirodzeného a umelého osvetlenia, ale najmä nevhodný klimatizačný systém.

K najčastejším zdravotným problémom, ktoré súvisia s nevhodným vnútorným prostredím budov najmä u citlivých a alergických ľudí, patria bolesti hlavy, únava, dráždenie očí, nosa a hrdla. V tejto súvislosti sa objavuje termín Syndróm chorých budov (Sick Building Syndrome) – je to séria nešpecifických ťažkostí, kedy ľudia pociťujú príznaky ochorenia a nepohody vo vnútri budovy, avšak po opustení budovy tieto symptómy ustúpia, respektíve miznú.

Klímu treba kontrolovať

Najdôležitejšou zložkou, ktorá zabezpečuje kvalitu vnútorného prostredia, je tepelno-vlhkostná mikroklíma. Predpoklady na optimálne mikroklimatické podmienky má vytvoriť stavebné riešenie budovy. Tam, kde to stavebné riešenie budovy neumožňuje, treba tieto podmienky zabezpečiť technickým zariadením, napríklad prostredníctvom klimatizácie.

Nedostatočnou kontrolou klimatizačných jednotiek však môže dochádzať v prostredí kancelárie k šíreniu plesní. „Biologické škodliviny vznikajú pri vhodnej kombinácií vlhkosti (pre plesne viac ako 70 percent relatívnej vlhkosti), teploty a dostatku živín. Ich nárast býva spôsobený nielen konštrukčno-stavebnými chybami, spôsobujúcimi zatekanie, nesprávnou izoláciou, ale aj nesprávnou údržbou priestorov a nedostatočným vetraním,“ uviedla RNDr. Oľga Miklánková z odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR.

Relatívna vlhkosť by sa mala pohybovať pod 50 percent, v ideálnom prípade medzi 40 – 50 percent. Tepelná izolácia fasád, používanie parozábran a nepriedušných plastových okien znižujú celkovú priedušnosť stien a tým aj blokujú prirodzené vetranie, v dôsledku čoho dochádza k zvyšovaniu obsahu splodín dýchania, počtu mikroorganizmov a zvyšuje sa vlhkosť prostredia.

Ilustračné foto Foto: TASR/Dušan Hein

V lete sa treba o pracovné prostredie zaujímať viac

Vysoké teploty počas letného obdobia môžu spôsobovať záťaž zamestnancov teplom na väčšine pracovísk. Dostupnosť a dostatok pitnej vody na pracovisku pre zamestnancov je samozrejmosťou, pričom zamestnávateľ musí pitnú vodu zabezpečiť na vlastné náklady. V odôvodnených prípadoch zamestnávateľ má poskytovať navyše aj nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňajú aj minerálne látky stratené potením.

V prípade potreby musí zároveň umožniť zamestnancom prestávky v práci, aby sa mohli ochladiť osprchovaním alebo umytím pokožky chladnou vodou. Prípadná úprava režimu práce a odpočinku najmä pri prácach s nadmernou fyzickou záťažou a pri prácach na vonkajších pracoviskách - napríklad posun začiatku pracovnej zmeny, dĺžka a zaradenie prestávok a podobne má byť riešená dohodou medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.

Na pracovisku je potrebné zabrániť prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky, tienením, napríklad žalúziami alebo roletami. Ak nie je na pracovisku klimatizácia, je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním. Pri používaní ventilátorov je tieto potrebné umiestniť a nasmerovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducemu priamemu ochladzovaniu povrchu tela zamestnancov.