Zdravie

Osamelosť a stres: Dvojica, ktorá potichu ničí imunitu

"Osamelosť už dávno nie je len osobný pocit, ale stáva sa spoločenským fenoménom, ktorý má vážny dopad na naše zdravie. "

WEBMAGAZIN.sk-OTS, dnes 15:44 Hoci sme online prepojení viac než kedykoľvek predtým, mnohí sa cítia izolovane. Psychologička Denisa Moravčík Debrecká hovorí o epidémii osamelosti, ktorá môže oslabiť imunitu podobne ako fajčenie či obezita. Osamelosť často súvisí so stresom a vyhorením. Vedeli ste, že vyhorieť nemusia len pracujúci ľudia, ale aj mamičky na materskej dovolenke? Čo znamená, keď má niekto motýliky v bruchu? Vieme posilniť mentálnu odolnosť? Týmto témam sa venuje nový videoseriál lekární Dr. Max. Odborné rady prináša okrem psychologičky aj farmaceut Erik Novanský z lekárne Dr. Max v Bratislave.

Desivá epidémia osamelosti
Od pandémie si ľudia odvykli od bežných sociálnych aktivít a zvykli si na izoláciu. „Viac vecí si objednávame domov, čo nám síce šetrí čas, ale zároveň prichádzame o kontakt, ktorý je pre naše zdravie nevyhnutný. Sociálny kontakt je základná ľudská potreba,“ vysvetľuje Denisa Moravčík Debrecká. Osamelosť je stav, keď chýba podpora, možnosť zdieľať emócie, byť autentický. A práve táto tichá forma izolácie môže mať vážne dôsledky na zdravie.

Výskumy ukazujú, že osamelosť ovplyvňuje nielen psychiku, ale aj fyzické zdravie. Seniori, ktorí sú sociálne aktívni a v kontakte s mladšími generáciami, majú lepšie kognitívne schopnosti, pamäť aj celkovú kondíciu. Naopak, chronická osamelosť môže spôsobiť zvýšenú zápalovú odpoveď organizmu, oslabiť imunitu a dokonca meniť expresiu génov spojených s obranyschopnosťou. „Výskumy ukazujú, že dlhodobá osamelosť môže mať na zdravie podobný vplyv, ako napríklad fajčenie 15 cigariet denne alebo obezita. Je to naozaj šokujúce, ale reálne,“ upozorňuje odborníčka.

Foto: Unsplash.com/Paolo Chiabrando

Vplyv psychiky na zdravie
Okrem epidémie osamelosti pozorujeme aj nárast sociálnej úzkosti, a to najmä u mladých ľudí. Sociálna úzkosť je stav, pri ktorom niekto zažíva silný strach aj v bežných situáciách ako pri rozhovore, práci či medzi ľuďmi. Telo reaguje okamžite zrýchleným tepom, bolesťou brucha alebo tzv. motýlikmi v bruchu, triaškou či červenaním.

Krátkodobý stres je prirodzená reakcia tela – po chvíli sa nervový systém upokojí a telo sa vráti do rovnováhy. Chronický stres však vzniká pri dlhodobom psychickom zaťažení, napríklad v náročnej práci, vzťahu či počas životných zmien. Ak ho nevie niekto spracovať pohybom, rozhovorom alebo terapiou, môže sa u neho prejaviť fyzicky: oslabenou imunitou, tráviacimi problémami či kožnými prejavmi. „Štúdiami sa dokazuje, že neexistuje zvlášť fyzické telo a mentálne zdravie, ale že naozaj všetko so všetkým súvisí a mali by sme sa na to pozrieť ako na celok,“ tvrdí Denisa Moravčík Debrecká.

Pri vyhorení nejde len o únavu z práce – ide o stav, keď človek nedokáže ďalej fungovať, cíti sa vyčerpaný fyzicky aj psychicky, stráca motiváciu a často sa objavuje cynizmus voči práci či okoliu. Pridružujú sa aj fyzické ťažkosti ako bolesti hlavy, svalov a tráviace problémy. Denisa Moravčík Debrecká sa vo svojej praxi stretáva s vyhorením u mamičiek na materskej dovolenke: „Mnohé mamičky sa snažia venovať deťom celý deň a robiť im program, no niekedy potom už nevládzu. Často si to vyčítajú a cítia zlyhanie, hoci by práve vtedy potrebovali len podporu. Stretávam sa s tým, že dnes často mamičky túto podporu nemajú.“ Ženy čelia tlaku byť nielen perfektnými matkami, ale aj úspešnými v práci či dobre vyzerať. Dlhodobý tlak vedie k psychickému vyčerpaniu aj fyzickým prejavom, a to napríklad autoimunitným ochoreniam, ktoré sú u žien čoraz častejšie. Vyhorenie je vážny stav vyžadujúci odbornú pomoc.

Foto: Unsplash.com/Lisa Hobbs

Podpora imunity z lekárne
Mnoho ľudí sa začne zaujímať o podporu imunity neskoro. „V lekárni často vidíme, že ľudia riešia oslabenú imunitu až vtedy, keď ich skolí choroba. Prevencia by však mala začínať skôr, pri spánku, pohybe, psychickej rovnováhe a otvorenom rozhovore o tom, čo nás trápi. Aj to je súčasť starostlivosti o zdravie,“ objasňuje Erik Novanský z Dr. Max.

Pri zvládaní stresu môže pomôcť dopĺňanie látok, ktoré podporujú nervový systém a prispievajú k zníženiu únavy. „Medzi najčastejšie odporúčané patria magnézium, vitamíny skupiny B (najmä B6 a B12), či rastlinné extrakty s upokojujúcim účinkom, ako je valeriána lekárska, chmeľ, medovka alebo mučenka. Tieto prírodné zložky napomáhajú lepšiemu spánku, sústredeniu a celkovej psychickej rovnováhe,“ vysvetľuje odborník z lekárne.

Erik Novanský z Dr. Max:





Ak vás zaujíma viac k tejto téme, pozrite si tretí diel videoseriálu lekární Dr. Max tu.

Komentáre