Štýl

K odsťahovaniu všetkých Fullových diel zo stálej expozície má dôjsť začiatkom roka.

Kulisevove diela môžu návštevníci z takmer dvoch stoviek krajín obdivovať aj na veľkoplošnej 360 stupňovej obrazovke v rozlíšení 4K.

Prostredníctvom ranej figuratívnej tvorby sa Čunderlík stal pomyselným spojivom medzi modernou tradíciou slovenskej maľby a ne-tradíciou abstraktných tendencií.

Cvernová fabrika začala svoju výrobu 17. januára 1902 a jej vtedajší názov bol Uhorská cvernová továreň.

Rozhodnutie o vyhlásení viaduktu v Dolnej Štubni vydal Pamiatkový úrad SR koncom minulého roka.

Počas svojho života absolvoval viac ako 900 výstupov, zdolal tie najväčšie kopce sveta v Afrike, Južnej Amerike, Európe aj Ázii.

Ikony, teda sakrálne obrazy, ktoré "rozprávajú" Písmo Sväté nachádzajúce sa v regiónoch s rusínskym obyvateľstvom sa svojím štýlom vymykajú z niekoľkých jestvujúcich kánonov tvorby.

Okrem drevených kŕmidiel a črpákov sa tiež Dodo Slávik venuje výrobe hotelov pre hmyz a bičov.

Uvedená stavba je jednou z dominánt námestia. Tento meštiansky, respektíve patricijský dom, vznikol v 80. rokoch 18. storočia.

Najzložitejšie bolo fúkanie skla. Nasledovalo striebrenie - špeciálny roztok vpúšťali do ozdôb, ktorými triasli v teplej vode.

Laureát ocenenia získa finančnú odmenu, dvojmesačný rezidenčný pobyt v Residency Unlimited, partnerskej inštitúcii projektu v New Yorku (USA), a samostatnú výstavu alebo inú prezentačnú aktivitu.

Galéria má v pláne sprístupniť budovu aj bez interiéru a stálych expozícií.

Renesančný objekt Piargskej brány bol postavený v roku 1554. Neskôr, v období baroka, ju prebudovali na monumentálny vstup do mesta.

Najčastejším námetom Saudkových fotografií je žena, ženské telo a vzťah ženy a muža.

Patrí medzi najstaršie úzkorozchodné parné lokomotívy na Slovensku.

Výstava predstavuje rozprávkový svet a čarovný život bábkového divadla.

Záhrada bude doplnená lavičkou a umelým osvetlením. Už v roku 2020 zrealizovali obnovu múrika a oplotenia záhrady.

Remeselné čokolády a cukrovinky boli populárne a trh s nimi veľmi rozmanitý. Niektorí cukrári boli známi nielen v našej krajine, ale i v zahraničí, dodáva breznianske múzeum.

Projekt počíta s podporou spolupráce módnych fakúlt bratislavských, trenčianskych a žilinských univerzít.

Na filmovom plátne sa objavil i ďalší zbierkový predmet múzea, a to obraz Jozefa I. v divadelnom kostýme.