Ide o výtvarné diela výlučne zo zbierok múzea. Doposiaľ boli ukryté v depozitárnych priestoroch, múzeum ich teraz vystavuje po odbornom ošetrení a konzervátorských zásahoch.
Synagóga by mala po skončení stavebných prác fungovať vďaka grantom Európskeho hospodárskeho priestoru ako moderné kultúrne centrum.
Medzi hosťami sú napríklad aj český publicista Petr Minařík, poľský novinár a prekladateľ Tomasz Grabiňski a spisovateľka a reportérka Katarzyna Boni.
Pod názvom Ďalšie vzdelávanie filmového jazyka sa ukrýva dvojsemestrálny kurz, ktorý sa bude konať v každom mesiaci akademického roka po dva dni.
Do súťaže sa prihlásilo 157 fotografov, ktorí dovedna zaslali 1322 snímok.
Ako uviedla riaditeľka festivalu, Biela noc opäť ozvláštni aj pre Bratislavu typické miesta. Napríklad v Medickej záhrade sa ľudia budú môcť prejsť geometrickou krajinou plnou svetiel.
Živú prírodu priblíži aj poradenstvo pri využití bylín.
Pripravené sú aj ukážky remeselníckych techník, používaných v rôznych historických obdobiach.
Netradičná výstava v tradičných priestoroch podľa riaditeľa knižnice Romana Večereka poukazuje na prepojenie čitateľských aktivít s tými športovými či historickými.
História budovy Zlatého býka je spätá s Gabrielom Strömplom, ktorý v rokoch 1905 - 1906 nechal postaviť nový poschodový hotel na mieste svojho zničeného domu.
Pre priaznivcov literatúry, ktorí sa na živej verzii podujatia nezúčastnia, je pripravená on-line verzia.
Dielo kombinuje objekt, scénické riešenie a svetelný dizajn, experimentálnu zvukovú partitúru, pohybovú performanciu a film, približujú tvorcovia.
Pravidelný cyklus prednášok o súčasnom výtvarnom umení pripravuje galéria v snahe predstaviť základné pojmy a témy, vďaka ktorým je možné hlbšie preniknúť k dielam súčasného umenia.
Festival premiérovo rozžiaril aj Prezidentský palác.
Tento rok si návštevníci čítania vypočujú úryvky z aktuálnych slovenských prekladov autorov zo 16 krajín.
Čiernym sopečným pieskom z Havaja novinku posypal Ivan Bella, ktorý dôverne pozná pohľad na Zem z kozmu, aj preto oceňuje Kulisevove fotografie a príbehy.
Súťaž bola jednokolová, tematicky voľná, neanonymná a zapojiť sa do nej mohli autori s dosiaľ nepublikovanou prácou, priblížila Janotíková.
Hoškovú-Weissovú v roku 1941 ako 12-ročnú deportovali s rodičmi do koncentračného tábora v Terezíne. V batožine si niesla svoj denník, pastelky. Začala maľovať, čo videla.