Cestovanie

UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Z Rožňavy do Košíc

"TABLET.TV vám vďaka spolupráci so Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval."

TASR, 24. marca 2017 11:00

Železničná stanica Moldava nad Bodvou. Foto: Tablet.TV

Pred týždňom sme cestovali z Jesenského do Rožňavy po trati ŽSR 160. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu www.vovlaku.sk.

Dnes budeme pokračovať po trati ŽSR 160 od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v rýchliku R 933 Gemeran až do konečnej stanice.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!

.

Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Jesenským a Rožňavou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.

Začiatok cesty: Železničná stanica Rožňava

Železničná stanica Rožňava Foto: Tablet.TV

Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach - VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.

.
Údaje o vlaku a o trati
Jazda v rýchliku v rýchliku R 933 Gemeran Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Radenie vlaku
Rušeň 757+ 3x osobný vozeň Beer+ 1x osobný vozeň Bdgteer+ 1x osobný vozeň ARmeer/WRRm+ 1x osobný vozeň Apeer.

O trati
Železničná trať Zvolen – Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 160) je jedno, na niektorých úsekoch dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Zvolen a Košice.

Zaujímavosťou trate je dvojaká trakcia na koncových úsekoch:
• na úseku Zvolen osobná stanica – Zvolen nákladná stanica je napájacia sústava ~25 kV 50 Hz (AC – striedavý prúd)
• na úseku Košice – Haniska je napájacia sústava =3 kV (DC – jednosmerný prúd)

V novembri 2015 bola plánovaná elektrifikácia trasy Haniska - Veľká Ida - Moldava nad Bodvou mesto. Elektrifikácia prebehne čiastočne na trati Moldava nad Bodvou – Medzev.

Číslo trate: ŽSR - 160
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Rožňava- Košice
Rozchod: 1 435 mm

Z histórie trate
Trať medzi dôležitými dopravnými uzlami juhom Slovenska vznikla prepojením úsekov, vybudovaných počas Rakúsko-Uhorska.

Koncesia na výstavbu železnice, odbočujúcej v Barci z trate MÁV a vedúcej cez Drienovec do Turne nad Bodvou bola vydaná nariadením ministerstva obchodu (ďalej MO) č. 68051/89.XII.26 Dr. Aurelovi Münnichovi a spoločníkom. Výstavba ďalších tratí Moldava n. B. - Medzev a Počkaj - Baňa Lucia bola povolená nariadením MO č. 61602/93.VIII.26. Na železnici bolo treba postaviť 11 staníc a 1 zastávku, 10 výpravných budov, 10 skladísk, 17 strážnych stanovíšť a 3 remízy pre rušne. Najväčšie mosty cez rieku Bodvu (rozpätie 30 a 10 m) boli drevenej konštrukcie.

Celkové náklady výstavby železnice s odbočkami dosiahli 3 850 000 K. Na úseku Košice - Turňa nad Bodvou sa prevádzka začala 12.10.1890, na odbočkách Moldava nad Bodvou - Medzev a Počkaj - Baňa Lucia 1.8.1894.

Sprevádzkovaním náročného úseku medzi Rožňavou a Turňou nad Bodvou s 3 148 m dlhým Jablonovským tunelom, došlo 23. januára 1955 k prepojeniu už existujúcich úsekov a vzniku tzv. juhoslovenskej transverzály. Na trati sa v minulosti nachádzali ešte 2 tunely, z ktorých bol jeden (pri žst. Píla) výlúčený z prevádzky z dôvodu výstavby dvojkoľajnej trati v úseku Kriváň - Lovinobaňa a teda sa pristúpilo k odkloneniu trate mimo tunela, a druhý (pri žst. Podkriváň) bol odstránený a na rovnakom mieste nahradený hlbokým a dlhým betónovým zárezom.

Otváranie jednotlivých úsekov:
• 14. augusta 1860 bol ako súčasť Tiskej železnice otvorený úsek Košice – Barca
• 4. mája 1871 bol sprevádzkovaný úsek Fiľakovo – Lučenec
• 18. júna 1871 bol sprevádzkovaný úsek Lučenec – Zvolen
• 10. septembra 1873 otvorený úsek Fiľakovo – Lenartovce
• 1. júna 1874 bol dokončený úsek po Rožňavu
• 12. októbra 1896 bol sprevádzkovaný úsek Barca – Turňa nad Bodvou
• 23. januára 1955 otvorením úseku Turňa nad Bodvou – Rožňava bola skompletizovaná južná magistrála

Stanice a zastávky na trati
• Rožňava – križovatka s traťou 167 (Dobšiná – Rožňava)
• Jovice
• Lipovník
• Jablonov nad Turňou
• Hrhov
• Dvorníky-Zádiel
• Turňa nad Bodvou – križovatka so zrušenou traťou do Maďarska
• Drienovec
• Moldava nad Bodvou – križovatka s traťou 168 (Moldava nad Bodvou – Medzev)
• Mokrance
• Čečejovce
• Cestice
• Veľká Ida
• Hutníky
• Haniska pri Košiciach
• Barca – križovatka s traťou 169 (Košice – Hidasnémeti)
• Košice predmestie
• Košice – križovatka s traťou 180 (Žilina – Košice), 188 (Košice – Plaveč – Muszyna) a 190 (Košice – Čierna nad Tisou)

Koniec cesty – Železničná stanica Košice

Železničná stanica Košice Foto: Tablet.TV

Zaujímavosti na trati

Hrad Krásna Hôrka
Krásna Hôrka je hrad zo 14. storočia, ktorý sa nachádza nad obcou Krásnohorské Podhradie neďaleko Rožňavy. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1333. Hrad je od roku 1961 národnou kultúrnou pamiatkou. Vlastnili ho tri významné rody: Mariášiovci, Bebekovci a Andrášiovci.

Foto: TASR/František Iván

Hrad vznikol na ochranu stredovekej cesty, ktorá viedla cez banícke oblasti Slovenského rudohoria. Pravdepodobne stojí na mieste staršieho hradiska, ktoré poskytlo v roku 1241 útočisko kráľovi Belovi IV. pred Tatármi. Kráľ daroval Ákšovcom (z ktorých pochádzajú Bebekovci) rozsiahle majetky v Gemeri, kde sa aj usadili a vládli na krásnohorských majetkoch vyše 300 rokov.

V 1903 gróf Dionýz Andráši zriadil v priestoroch hradu pietne múzeum grófky Františky Hablawcovej. Vplyvní Andrášiovci si po reštaurácii hradu v rokoch 1903-1905 svoje pozície udržali do roku 1945. Odvtedy je hrad majetkom štátu a po jeho pamiatkovej obnove je opäť sprístupnený verejnosti.

V sobotu 10. marca 2012 popoludní na hrade vypukol požiar. Zhoreli šindľové strechy, expozícia v hornom gotickom paláci a zvonica. V kongregačnej sieni sa preboril strop. Hasiči zachránili 90 percent exponátov, vnútorné časti hradného areálu však zostali zadymené. Škody boli vyčíslené na 8 miliónov eur.

Foto: TASR/František Iván

Projekt komplexnej revitalizácie je vyčíslený na 980-tisíc eur bez DPH. Zahŕňa projekčné práce, inžiniersku činnosť a prieskumné práce.

Letisko Košice
Letisko Košice je medzinárodné letisko v Košiciach. Je to druhé najväčšie letisko na Slovensku podľa počtu pasažierov a pravidelných liniek.

Nachádza sa v mestskej časti Barca 6 km južne od centra mesta v nadmorskej výške 230 m n. m.
Rozloha letiska je 3,5 km² a celková plocha terminálu je 4 456 m², z toho viac ako 3 500 m² je vyhradených pre pasažierov. Najväčšími lietadlami schopnými pristáť na letisku sú Boeing 767 a Airbus A300. Kapacita letiska je 700 000 osôb ročne, resp. tisíc osôb za hodinu.

Letisko bolo vybudované medzi rokmi 1950 – 1955, keď začala lietať linka do Prahy. Terminál bol rozšírený v polovici 60. rokov. Založenie Vysokej vojenskej leteckej školy SNP v roku 1973 posilnilo pozíciu letiska v rámci Česko-Slovenska. V rokoch 1974 – 1977 bola predĺžená vzletová a pristávacia dráha o 1 100 metrov na dnešných 3 100 metrov, vylepšený svetelný systém a elektrické vedenie. Armáda prestala využívať letisko v roku 2004. V tom istom roku bola tiež odovzdaná do prevádzky nová budova terminálu pre cestujúcich. V roku 2007 bolo rozšírené stojisko, čo umožňuje vybavovanie viacerých lietadiel naraz.