Cestovanie

UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Z Liptovského Mikuláša do Žiliny

"TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval."

Teraz.sk/TABLET.TV, 17. februára 2017 11:00 Naposledy sme cestovali zo Spišskej Novej Vsi do Liptovského Mikuláša a obdivovali sme krásnu tatranskú prírodu po trati ŽSR 180. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke Teraz.sk, alebo na stránke Tablet.TV a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu Vovlaku.sk.

Dnes budeme pokračovať po trati ŽSR 180 z Liptovského Mikuláša do Žiliny od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v rýchliku R 604 Dargov.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!

Začiatok cesty: Železničná stanica Liptovský Mikuláš

Technické údaje o vlaku a trati
Jazda v rýchliku v rýchliku R 604 Dargov Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
Radenie vlaku:
Rušeň 362+ osobný vozeň Ampeer+ osobný vozeň WRRmeer+ Bdghmeer+ 3x Bmpeer+ Bdgteer+ 6x Bmeer

O trati
Železničná trať Žilina - Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 180) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Žilinu a Košice. Je súčasťou Va. koridoru a patrí medzi najdôležitejšie slovenské trate s najväčšou intenzitou dopravy.


.
Z histórie trate
Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.


Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.

Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.

Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.

Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.

Parametre trate
Trať sa začína v dôležitom dopravnom uzle, kde sa stretáva trať z Bratislavy a Považia, z Ostravska a Sliezska a z východu krajiny. Vedie prevažne východo-západným smerom údoliami riek Váh a Hornád. Od Žiliny prekonáva viacerými tunelmi pohoria Malá Fatra a Veľká Fatra, vedie Liptovskou, Popradskou a Hornádskou kotlinou. Údolím Hornádu prekonáva Slovenský raj a východnú časť Slovenského rudohoria a Košickou kotlinou smeruje už južným smerom ku Košiciam.


.

Koniec cesty – Železničná stanica Žilina

Zaujímavosti trate

Šútovský vodopád
Šútovský vodopád je vodopád na Slovensku v pohorí Malá Fatra. Nachádza sa vo výške 830 metrov nad morom v Krivánskej Malej Fatre asi 4 km severne od obce Šútovo. Z obce Šútovo je k vodopádu prístup po modrej turistickej značke a opačným smerom od Chaty pod Chlebom okolo Mojžišovych prameňov. Leží približne v strede Národnej prírodnej rezervácie Šútovská dolina. Najvyšší vodopád v Malej Fatre má celkovú výšku 38 metrov.

Vznikol následkom vyzdvihnutia pohoria a poklesu Turčianskej kotliny. Vodopád sa nachádza na predpokladanej geologickej hranici medzi granitmi a granodioritmi. Samotné podložie je tvorené autometamorfovanými granodioritmi.

Šútovský vodopád je napájaný vodami Šútovského potoka, ktorý pramení v zaujímavom skalnom útvare Mojžišove pramene. Priamo nad vodopádom má potok šírku 2,5 metra.

Hrad Strečno

Strečniansky hrad (nazývaný aj Strechun, Strechyn, Streczen, Streczan alebo Strežín) je rekonštruovaná zrúcanina stredovekého hradu nepravidelného pôdorysu, rozvýjajúceho sa okolo centrálneho jadra. Hrad sa nachádza 11 km od mesta Žilina po ceste E 50 (smer Martin) na 103 m vysokom brale nad riekou Váh.

Pod hradom leží časť obce Strečno. Spolu s hradom Starhrad vytvára výraznú krajinnú dominantu vstupu do Strečnianskeho priesmyku. V súčasnosti je hrad zapísaný na zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. V priestoroch hradu sa nachádzajú expozície Považského múzea v Žiline. Vystavené exponáty prezentujú archeologické nálezy z okolia Žiliny, a taktiež celkovú históriu hradu.
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net

ODPORÚČAME AJ:
UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Po kultovej Trati mládeže ideme naspäť
UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Cestujeme po kultovej Trati mládeže
UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Z Oravského Podzámku do Kraľovian
UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Vlakom po Orave

Komentáre