Cestovanie

UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Z Oravského Podzámku do Kraľovian

"TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval. "

Tablet.TV, 30. decembra 2016 11:00
Železničný stanica Dolný Kubín Foto: Tablet.TV
Bratislava 19. november (Teraz.sk/TABLET.TV) - TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval. V zahraničí sú podobné tzv. slow TV- projekty jedny z najsledovanejších programov.

Pred týždňom sme cestovali na Oravu do Trstenej. Teraz pôjdeme naspäť. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu www.vovlaku.sk.

Dnes vám ponúkame možnosť precestovať trať ŽSR 181 Oravský Podzámok - Kraľovany od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v osobnom vlaku Os 7912.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!

.
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Oravským Podzámkom a Kraľovanmi zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.


Začiatok cesty: Železničná stanica Oravský Podzámok


Železničná stanica Oravský Podzámok Foto: Tablet.TV


Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach - VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.


Technické údaje o vlaku a trati
Jazda v osobnom vlaku Os 7912 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v motorovej jednotke radu 813.

Železničná trať Kraľovany – Trstená (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 181) je jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Kraľovany a Trstenú.

Číslo trate: ŽSR - 181
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Oravský Podzámok - Kraľovany
Rozchod: 1 435 mm


Z histórie trate
O vlakovom napojení Oravy na Košicko-bohumínsku železnicu sa uvažovalo už v roku 1880. Plánovaná trať mala údolím rieky Orava prepojiť Dolný Kubín, Tvrdošín, Trstenú a cez Suchú Horu pokračovať do poľského Nového Targu. Otázne bolo miesto napojenia na KBŽ, o ktoré súperili Kraľovany s Ružomberkom.

Rozhodnutie padlo na trasu údolím Oravy a 70,4 km dlhú trať sa podarilo sprevádzkovať v posledných rokoch 19. storočia.

Otváranie jednotlivých úsekov:
• 4. decembra 1898: Kraľovany – Oravský Podzámok
• 18. júna 1899: Oravský Podzámok – Tvrdošín
• 21. decembra 1899: Tvrdošín – Suchá Hora
• 1904 napojenie na Nowy Targ


Náročný terén úzkeho údolia si vyžadoval vybudovanie mnohých zárezov a násypov, 87 m dlhý tunel i 88 m dlhý most ponad Oravu.

Po druhej svetovej vojne sa prerušila premávka hraničným úsekom a konečnou stanicou sa stala Suchá Hora. Od roku 1970 bola prerušená premávka i medzi Suchou Horou a Trstenou, kde dodnes končia osobné vlaky. O 10 rokov neskôr bola trať v pohraničnom úseku demontovaná a prevádzkovaný úsek sa tak skrátil na 56,45 km.

Stanice a zastávky na trati
• Oravský Podzámok
• Medzibrodie nad Oravou
• Bziny
• Mokraď
• Dolný Kubín
• Dolný Kubín zastávka
• Veličná
• Istebné
• Párnica
• Kraľovany zastávka
• Kraľovany – križovatka s traťou 180 (Žilina – Košice)


Koniec cesty– Stanica Kraľovany


Foto: Tablet.TV


Zaujímavosti trate


Oravský hrad
Oravský hrad je jeden z najkrajších hradov na Slovensku nachádzajúci sa v obci Oravský Podzámok. Je to výrazná dominanta oravského regiónu, patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na území Slovenska. Hrad je sprístupnený verejnosti denne od mája do marca.

Oravské hradné bralo (súčasť Oravskej vrchoviny), na ktorom sa nad hladinou rieky Oravy a nad obcou Oravský Podzámok vypína Oravský hrad, bol oddávna opevneným hradiskom, chráneným od severu skalným masívom a od juhu polkruhovým zemným valom. Najvyššia časť hradu je vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Orava.
Oravský hrad. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Hradná vyvýšenina bola osídlená už v praveku. Hrad vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty (predtým aj dôležitej jantárovej cesty) v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne a od roku 1370 bol aj župným hradom. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu, zaberajúci tri výškové terasy hradnej skaly, stavali postupne od polovice 13. až do začiatku 17. storočia. Najstaršou časťou bol palác na hornom hrade zabezpečený opevnením v oblasti dnešného stredného hradu. K veľkým stavebným úpravám prišlo na konci 15. a na začiatku 16. storočia, keď postavili obytný palác v strednom hrade, zosilnený po bokoch kruhovými baštami. Vtedy súčasne stavali a zosilňovali opevnenie v priestoroch dolného hradu.
Oravský hrad, ilustračné foto. Foto: TASR/Martin Pavelek

V roku 1800 vypukol na hrade požiar pravdepodobne tak, že z komína vyskočila iskra, zapálila sa strecha a odtiaľ sa rozšíril požiar na celý hrad. Čiastočné záchranné práce uskutočňoval František Ziči a v rokoch 1906 – 1912 zreštauroval strednú časť Jozef Pálfi. Opravné a rekonštrukčné práce sa robili na hrade aj na prelome 19. a 20. storočia. Počas 2. svetovej vojny použili nemecké vojská hrad ako delostreleckú pozorovateľňu. Po tom, čo na budovu vypálili sovietski delostrelci salvu z raketometov kaťuša, sa Nemci rozhodli, že nebudú riskovať poškodenie pamiatky a z areálu hradu sa stiahli. K veľkorysej obnove celého hradu sa pristúpilo však až v rokoch 1953 až 1968 (projekt K. Chudomelka a K. Chudomelková, Stavoprojekt Bratislava, 1955), po dokončení ktorej sa stal dôstojným sídlom Oravského múzea.


Šútovský vodopád
Šútovský vodopád Foto: TASR - Pavol Remiaš
Šútovský vodopád je vodopád na Slovensku v pohorí Malá Fatra. Nachádza sa vo výške 830 metrov nad morom v Krivánskej Malej Fatre asi 4 km severne od obce Šútovo. Najbližšia železničná stanica sú Kraľovany.

Z obce Šútovo je k vodopádu prístup po modrej turistickej značke a opačným smerom od Chaty pod Chlebom okolo Mojžišovych prameňov. Leží približne v strede Národnej prírodnej rezervácie Šútovská dolina.

Najvyšší vodopád v Malej Fatre má celkovú výšku 38 metrov. Vznikol následkom vyzdvihnutia pohoria a poklesu Turčianskej kotliny. Vodopád sa nachádza na predpokladanej geologickej hranici medzi granitmi a granodioritmi. Samotné podložie je tvorené autometamorfovanými granodioritmi.

Šútovský vodopád je napájaný vodami Šútovského potoka, ktorý pramení v zaujímavom skalnom útvare Mojžišove pramene. Priamo nad vodopádom má potok šírku 2,5 metra.

Zdroj: wikipedia.org a vlaky.net

ODPORÚČAME AJ:
UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Cestujeme z Trnavy do Galanty
Vysoké Tatry majú čo ponúknuť aj v zime. Kam ísť na túru?
UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Cestujeme z Galanty do Trnavy

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac