Auto&Techno

Čo je najdrahší materiál na svete? Rozhodne nepatrí na prsteň

"Ak si myslíte, že zlato, platina či diamant sú najdrahšie materiály sveta, ste na omyle. Ten najdrahší je vyrábaný v laboratórnych podmienkach a jeho cenu radšej ani nechcite vedieť. "

Erik Stríž, 15. decembra 2015 12:00
Ilustračná fotografia Foto: Pixabay
Zabudnite na diamanty, zlato, platinu a iné drahé kovy a kamene. Ich cena je síce vysoká, ale v porovnaní s materiálom, ktorý vyrobili vedeckí pracovníci na Oxford University, je doslovne zanedbateľná.

Materiál, ktorý nachádza uplatnenie výlučne vo vedeckých experimentoch, sa volá endohedral fullerenes. Výnimočný je predovšetkým tým, že obsahuje sféricky usporiadané atómy uhlíka tak, aby sa do nich vošli iné molekuly a atómy. Táto zdanlivo nepochopiteľná vlastnosť má svoj význam aj uplatnenie, najmä v atómových hodinách a v GPS zariadeniach.

Tradičné atómové hodiny fungujú na celkom odlišnom princípe, ako tie bežné. Merajú sa v nich nepatrné zmeny rádiového signálu pochádzajúceho priamo z atómu - presnejšie z 55 elektrónov, ktoré toto rádiové pole vytvárajú v pravidelných a absolútne nemenných frekvenciách. Táto rádiová frekvencia sa používa ako konštanta na meranie času, pričom je oveľa presnejšia ako akákoľvek iná technika na svete.

Zaujímavosťou a paradoxom je, že vedecký tím z Oxford University chcel a stále má záujem o výrobu lacnejších atómových hodín. Ich moderný materiál by tiež mohol stáť za zrodom novej generácie GPS zariadení, ktoré by boli schopné určiť lokalitu čipu s presnosťou na neuveriteľný jeden milimeter.

V nedávnej aukcii sa materiál dražil s vyvolávacou cenou 22-tisíc libier (približne 30,4-tisíc eur) za 200 mikrogramov. Jedna unca, ktorá predstavuje 28,35 gramov, by tak mala hodnotu 3,83 miliárd eur.

Ilustračná fotografia Foto: Pixabay

Prekvapenie na záver

Endohedral fullerenes je materiál, ktorý nepomerne presahuje hodnotu akéhokoľvek prirodzeného materiálu na našej Zemi - alebo aj vo vesmíre. Stále však nie je považovaný za najdrahší na svete.

Spoločnosť Forbes sa venovalo aj cene takzvanej antihmoty. Je to, zjednodušene povedané, zrkadlový obraz hmoty, z ktorej sme tvorení aj my. V skutočnosti už dnes vedci vedia a majú za potvrdené, že každá jedna častica má svoju antičasticu. Keď sa tieto protipóly dostanú do kontaktu, antihmota takzvane anihiluje, teda sa premení na energiu, zvyčajne svetlo.

Odvážni vedci a hypotetici tvrdia, že antihmota by mohla byť tým materiálom, ktorý by sa v budúcnosti mohol využívať pri cestovaní naprieč vesmírom. O presnom spôsobe využitia antihmoty sa však dnes vedú veľmi divoké špekukácie. Podľa magazínu Forbes sa cena takejto antihmoty pohybuje v celkom iracionálnych hodnotách - za gram antihmoty by ste zaplatili sto biliónov amerických dolárov (100 000 000 000 000 USD).


ODPORÚČAME AJ:
Päť spôsobov, ako kreatívne využiť tablet
Inteligentné kamene? Nie je to nezmysel, ale veľká pomoc
Psychológia sociálnych sietí: Skutočne internet ničí vzťahy?
Skvelá budúcnosť: Budeme inteligentnejší a stále pripojení na internet
Žiarovka pripojí na internet, zahrá hudbu a nasníma zlodejov

Komentáre