Autá

Hranie pretekárskych hier vraj môže ovplyvniť reálne šoférovanie

"Hráči pretekárskych hier majú údajne zníženú citlivosť na riziko a sú ochotní podstúpiť nebezpečnejšie manévre. Je to skutočne tak?"

Erik Stríž, 4. júna 2015 14:00 Pretekárske hry patria medzi najobľúbenejšie herné žánre na svete. Riadiť automobil, motorku, vodný skúter alebo lietadlo je vo virtuálnom svete zvyčajne jednoduché, nie je k tomu potrebné budovať si nový profil alebo prekonávať herné úrovne. Stačí zapnúť hru a ponoriť sa do sveta, v ktorom sa nám nič nestane ani po fatálnej havárii.

Pre mnohých je hranie pretekárskych hier relaxom po pracovnom dni, pri ktorom dokážeme stráviť niekoľko minút. Sú však ľudia (a nie je ich málo), ktorí sa nevedia tak rýchlo nasýtiť a majú neodbytnú potrebu hrať aj niekoľko hodín denne. Áno, ako relax nemusí byť ani toto veľký problém, na určitú skupinu ľudí však môže mať nepriaznivé dôsledky. Štúdia z Číny hovorí o ochote podstupovať väčšie riziko.

Nekonečný súboj zástancov a odporcov

Hry a ich vplyv na správanie sa mládeže je nekonečná a veľmi kontroverzná téma. Jedni tvrdia, že hry sú katalyzátorom pre agresivitu a agresiu aj v reálnom svete, iní poukazujú na fakt, že všetci tí vraždiaci vojaci počas prvej i druhej svetovej vojny nemali ani len potuchy o počítačoch a hrách. Pravda bude asi opäť niekde uprostred.

Vo všeobecnosti panuje názor, že násilie v hre nie je prenosné do reálno sveta. Ale ich prehnané hranie môže v určitých prípadoch mať za následok negatívnu zmenu správania. Hovorí sa o ňom ako o jednom z faktorov, ktoré sa spoločne podieľajú na agresivite, nervozite či nepozornosti.

Pretekárske hry obyčajne násilnícke nie sú, ale ich neoddeliteľnou súčasťou je snaha o víťazstvo bez ohľadu na ostatných účastníkov pretekov a na zákony cestnej premávky. Keby na ne hráč prihliadal, nikdy by nemohol hru vyhrať, to je samozrejmé.


Štúdia istého Mingming Denga z Xi’an Jiaotong University skúmala správanie štyridsiatich študentov, prevažne mužov. Jedna skupina bola poverená hraním pretekárskej hry s motívom súťaže F1, druhá mala hrať kartovú hru solitér. Po dvadsiatich minútach hrania a päťminútovej prestávke študenti podstúpili štandardizovaný test s názvom “Vienna Risk-Taking Test”.

Význam tohto testu spočíva v zistení názoru respondentov na rizikovosť konkrétnej situácie. Respondentom bolo na videu predvedených 24 modelových situácií, pričom všetky z nich boli riskantné. Stlačením tlačidla stop na prehrávači respondenti prejavili svoj názor, že kedy je táto situácia už priveľmi riziková. Takýto mechanizmus odhaľuje aj to, ako by sa respondenti mohli správať v reálnom svete a za volantom.

Výsledky testu poukázali na skutočnosť, že hráči pretekárskych hier vnímali riziko ako veľmi vysoké v priemere po 12 sekundách, zatiaľ čo hráči solitéru už po desiatich. Možno sa dve sekundy zdajú ako bezvýznamné, avšak za volantom občas ide len o zlomky sekundy - nehovoriac o reakčnom čase vodičov.

Autor štúdie pre Reuters tvrdí, že hráči pretekárskych hier by si mali dávať pozor na to, ako vnímajú riziko v reálnom svete.


O korektnosti štúdie by sa však dalo polemizovať. Fráza “korelácia neznamená kauzalitu” je v tomto prípade na mieste, pretože štúdia nijak nedokazuje súvislosti medzi hraním hier a mierou podstupovaného rizika.

Je však mementom toho, že virtuálne preteky nie sú skutočné a inak výborne zvládnuté manévre v hre sa na skutočnej ceste iba málokedy vydaria. V porovnaní s hrou ale v realite budeme znášať všetky negatívne dôsledky priamo na vlastnej koži.

Zdroj: Reutes Health


ODPORÚČAME AJ:
Štúdia odhalila zlozvyky za volantom. Vodiči vedia poriadne riskovať.
Kúpili by ste si radšej auto alebo počítačovú hru? Táto stojí rovnako
Stav svojho auta si budete môcť pozrieť aj na hodinkách
Do veľkomesta stačia tri kolesá, päť konských síl a elektrina
Za týmto autom sa otočí každý, kto ho stihne zaregistrovať
Modernizovaný britský sedan vie jazdiť aj na lanách

Komentáre