Život
Záhorie vs. východ: Aké majú vianočné zvyky?
TASR, Kristína Grebáčová, 24. decembra 2012 6:00
Na východnom Slovensku veštili ženícha
Otiepka slamy pod stolom patrila na väčšine východného Slovenska k neodmysliteľným štedrovečerným zvykom. Po večeri, keď gazda rozhádzal do štyroch kútov izby orechy, museli deti vliezť pod stôl na slamu a hlasno kotkodákať, aby sliepky na budúci rok dobre znášali a aby bolo dosť podstieľky pre dobytok i veselosti v dome až do ďalších Vianoc.
Keď gazdiná zapálila sviečku a sadla si k stolu, viac od neho vstať nesmela a obsluhovali ju iní členovia rodiny. Podľa povery, ak by gazdiná vstala, niekto z rodiny mohol navždy odísť z domu. Preto, ak v dome nemali odrastené deti, musel ju obslúžiť gazda. Smer plameňa sviečky zasa naznačoval, kto v dome v nadchádzajúcom roku ochorie.

Medzi štedrovečerné zvyky patrilo aj štvrtenie jabĺčka. Ak bolo zdravé a jadierka zostali v tvare hviezdy, mali oplývať všetci rodinní príslušníci zdravím a šťastím. Ak sa vyformovala z jadierok podoba kríža, ľudia verili, že niekto z rodiny umrie. Na štedrovečernej tabuli nesmela chýbať ani miska s medom a cesnakom, čo boli najlepšie zaklínadlá proti chorobám. Med symbolizoval zároveň včeliu pracovitosť.
Na Záhorí piekli oblátky učitelia
Pečenie vianočných oblátok na území západného Slovenska bolo v minulosti nepísanou povinnosťou dedinských učiteľov.
Záznamy v obecnej kronike v Kopčanoch (okres Skalica) svedčia o tom, že miestny pán učiteľ a zároveň organista v kostole začínal s pečením oblátok už v novembri. Pred Vianocami si vybral najlepších žiakov a poveril ich roznášaním balíčkov po domoch.

Oblátky, predstavujúce nekvasený chlieb, sa na Záhorí jedli vždy na začiatok Štedrej večere s medom a cesnakom. Cesnak mal chrániť človeka pred zlými silami, med mu mal dodať dobrotu.
Viac o tradičných vianočných zvykoch nájdete tu: Vymenili by ste svoje Vianoce za takéto?