Život

Tohtoročný MDŽ sa nesie v znamení motta: Zastavme predpojatosť

"Má ísť o svet bez predsudkov, stereotypov a diskriminácie, svet, ktorý je rôznorodý, spravodlivý, v ktorom sa odlišnosť cení a oslavuje."

TASR, 8. marca 2022 14:14

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Rodová rovnosť dnes pre udržateľný zajtrajšok, tak znie téma tohtoročného Medzinárodného dňa žien, ktorý sa na celom svete pripomína 8. marca. "Požiadavka rodovej rovnosti v kontexte s klimatickou krízou a znižovaním rizika katastrof je jednou z najväčších výziev 21. storočia. Len spoločne máme šancu situáciu žien dlhodobo zlepšovať," píše sa na stránke OSN Ženy, organizácie OSN pre rodovú rovnosť a posilňovanie žien vo svete.

Má ísť o svet bez predsudkov, stereotypov a diskriminácie, svet, ktorý je rôznorodý, spravodlivý, v ktorom sa odlišnosť cení a oslavuje. V duchu motta "Zastavme predpojatosť" ho možno podporiť aj na sociálnych sieťach #BreakTheBias.

Myšlienka koordinovať akcie za zlepšenie pracovných podmienok žien sa zrodila na prelome 19. a 20. storočia a nadväzovala na staršie tradície demonštrácií robotníčok v amerických textilných továrňach. Dňa 8. marca 1857 vyšli do ulíc New Yorku zamestnankyne z viacerých miestnych textiliek, žiadajúce zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie platov. Zaútočila na ne polícia a rozohnala ich. O dva mesiace neskôr vzniklo práve tam prvé odborové združenie továrenských šičiek. Protestné pochody naberali časom na sile a v roku 1908 v tento marcový deň pochodovalo ulicami New Yorku už 15.000 žien.

Prvý Národný deň žien sa konal na území Spojených štátov amerických 28. februára 1909. Ženy slávili tento deň v poslednú februárovú nedeľu do roku 1913.

Nemecká socialistka Clara Zetkinová v auguste 1910 na Medzinárodnej konferencii socialistických žien, ktorá sa zišla v súvislosti so zasadnutím ôsmeho kongresu Druhej internacionály v Kodani, navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie boja za práva žien všade vo svete. Vtedy ešte bez určenia pevného dátumu. V nedeľu 19. marca 1911 vyšli do ulíc európskych metropol ženy, aby prvýkrát demonštrovali za volebné právo, možnosť zastávať verejné funkcie a proti pracovnej diskriminácii.

Demonštranti počas generálneho štrajku pri príležitosti Medzinárodného dňa žien 8. marca 2018 v Pamplone, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Tradícia slávenia sviatku žien 8. marca sa začala posilňovať po tom, ako ženy v Dánsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Rusku, vo Švajčiarsku a v USA organizovali v roku 1914 protesty a akcie solidarity práve ôsmy marcový deň. Tento dátum bol zvolený na pamiatku veľkých štrajkov robotníčok textilných fabrík v USA v rokoch 1857 a 1908. Prvý sviatok MDŽ v Československu sa konal v roku 1921 a o rok neskôr nadobudol už masový charakter.

Po druhej svetovej vojne sa 8. marec začal vo viacerých štátoch sveta sláviť ako sviatok žien, až napokon v roku 1977 rozhodla OSN o tom, že Medzinárodný deň žien bude oficiálnym sviatkom.

V niektorých krajinách – v Rusku, Bielorusku, Číne či v Bulharsku – sa MDŽ stal národným sviatkom. Sviatočným dňom je MDŽ napríklad od roku 2019 aj v Berlíne, ale v ostatných spolkových krajinách v Nemecku to tak nie je. Od budúceho roka však pribudne k Berlínu aj Meklenbursko-Predpomoransko, kde bude 8. marec 2023 rovnako sviatočným dňom.