Život
Ako vzniklo najstaršie remeslo sveta?
, 18. januára 2013 6:00Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo
Prostitúciu poznala už Starobabylonská ríša. V tej dobe však nešlo o „povolanie“ ako v dnešnej dobe. Nazývala sa „hosťovskou prostitúciou“ a považovala sa za dar pre hosťa. Keď do domu zavítala pánska návšteva, tak si žena k nemu ľahla a on si s ňou mohol robiť, čo sa mu len zachcelo. Domáci pán mu v podstate ako pohostenie ponúkol svoju dcéru, ženu alebo slúžku. Tieto ženy síce dostávali od hostí dary, ale nešlo o nejakú pracovnú činnosť. Domáci sa takýmto spôsobom snažili vyhnúť neželaným znásilneniam.Hosťovská sa spojila s posvätnou
V Mezopotámii nešlo len o hosťovskú prostitúciu, ako to bolo v Starobabylonskej ríši. Išlo o posvätnú prostitúciu, ktorá sa spomína aj v Epose o Gilgamešovi. Ženy sa ponúkali preto, aby získali dary pre chrám a obete pre božstvo. Práve preto sa to nepovažovalo za hriech.
Začali sa deliť
V antickom Grécku sa začalo rozlišovať, či ide o obyčajnú prostitútku označovanú ako porna, alebo o spoločníčku označovanú ako hétera. Spoločníčky boli mecenáškami umenia, mali veľa peňazí, vďaka ktorým podporovali umenie a vedu.
V starovekom Grécku aj Ríme existovali ženy, ale aj muži, ktorí sa venovali tomuto „remeslu“. Povolenie využívať ich služby však mali len muži.
„Ponúkať sa za peniaze“
V stredoveku sa začali označovať slovom prostibilis, čo vo voľnom preklade znamená „ponúkať sa za peniaze“. Hoci sa v tom čase skladali rôzne sľuby, medzi nimi aj sľub čistoty, nebránilo to tomu, aby sa zriadil verejný dom. Dôvodom vraj bolo to, aby malo mesto prostitúciu pod kontrolou.
Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo
Existencia takýchto domov sa nepáčila Martinovi Lutherovi, na protesty ktorého zavreli nevestinec vo Wittenbergu.Renesancia bola obdobím rozkvetu kurtizán. To bola forma prostitúcie, ktorú spoločnosť akceptovala.
Donútila ich chudoba?
Počet prostitútok a prostitútov sa výrazne zvýšil v období priemyselnej revolúcie, najmä na začiatku 19. storočia. Obyvateľstvo postihla chudoba, ženy na tom boli ešte horšie, preto s ich minimálnym vzdelaním mohli vykonávať len práce, za ktoré nedostali plat, ale almužnu. Preto sa z mnohých slúžok, klobučníčok a kvetinárok stávali príležitostné prostitútky. Nie každému sa táto forma obživy páčila, preto mnohé štáty pristúpili k legislatívnej úprave.
Mnohým ženám sa tieto úpravy, ktoré mali kontrolovať po sociálnej, morálnej, ale aj zdravotnej stránke, nepáčili. Vtedy prišla na scénu Josefína Butlerová, ktorá viedla boj organizácie Ladies National Organisation. Podľa tejto kampane neboli prostitútky vinníčky, ale obete mužskej túžby.
Svoje si odpracovali počas druhej svetovej vojny
Druhá svetová vojna prostitútkam dopriala. Wehrmacht a SS zriadili verejné domy Wehrmachtu. Ženy ale išli do poriadneho rizika, pretože ak sa v takom dome nakazili pohlavnou chorobou, tak ich zavraždili buď formou popravy, alebo v koncentračnom tábore.
A prepracovali sme sa do dnešnej doby
V dnešnej dobe už nie sú ženy vzdelanostne znevýhodnené, ako tomu bolo kedysi. Majú možnosť zarábať aj iným spôsobom. No aj napriek tomu stačí niekedy prejsť po vybraných cestách a zistíte, že takmer každý meter štvorcový je okupovaný takouto pracovníčkou.
Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo
Zaujímavo sa k tejto situácii postavili vo Švajčiarsku. Popri cestách postavili automaty, v ktorých si prostitútky musia kúpiť lístok, aby mohli vykonávať jednu noc svoje remeslo. Ak tam budete hľadať automat na parkovacie lístky, dávajte si pozor, aký lístok si vlastne kúpite. Tieto dva druhy automatov sa vraj na seba nápadne podobajú. TOP zaujímavosti:
1. V starovekom Ríme sa nemohli prostitútky obliekať rovnako ako počestné ženy, museli nosiť krátku tuniku a tógu, vlasy museli mať zafarbené na blond.
2. V stredoveku začali nosiť vysoké rázporky, čím sa odlišovali od počestných žien.
3. Do 15. storočia sa prostitúcia považovala za úplne normálne povolanie. Kurtizány mali rôzne výhody, napríklad mohli prísť na hociktorú svadbu a tam ich bohato pohostili.
4. Mária Terézia nechávala prostitútkam strihať vlasy a posielala ich na nútené práce. Preto sa ľahké ženy radšej maskovali v uniformách chyžných.
5. Cirkev chcela v 16. storočí určiť hranicu medzi hriešnicou a prostitútkou a stanovila ju na 40 milencov.
6. V Lipsku museli kedysi prostitútky nosiť žltú stuhu, vo Viedni žltú šatku. V Čechách museli nosiť modré vesty a vo Florencii museli mať na čiapkach zvonček.
1. V starovekom Ríme sa nemohli prostitútky obliekať rovnako ako počestné ženy, museli nosiť krátku tuniku a tógu, vlasy museli mať zafarbené na blond.
2. V stredoveku začali nosiť vysoké rázporky, čím sa odlišovali od počestných žien.
3. Do 15. storočia sa prostitúcia považovala za úplne normálne povolanie. Kurtizány mali rôzne výhody, napríklad mohli prísť na hociktorú svadbu a tam ich bohato pohostili.
4. Mária Terézia nechávala prostitútkam strihať vlasy a posielala ich na nútené práce. Preto sa ľahké ženy radšej maskovali v uniformách chyžných.
5. Cirkev chcela v 16. storočí určiť hranicu medzi hriešnicou a prostitútkou a stanovila ju na 40 milencov.
6. V Lipsku museli kedysi prostitútky nosiť žltú stuhu, vo Viedni žltú šatku. V Čechách museli nosiť modré vesty a vo Florencii museli mať na čiapkach zvonček.