Život

Pred 85 rokmi sa narodil Stan Mikita, prvý slovenský víťaz Stanley cup

"V drese Chicaga strávil všetkých 22 sezón, ktoré odohral v NHL. Je historický líder Blackhawks v počte odohraných zápasov (1394), bodov (1467), aj asistencií (926). "

TASR, dnes 6:50 Sokolče/Chicago/Bratislava
Od narodenia legendárneho hokejistu Stana Mikitu uplynie v utorok 20. mája 85 rokov. Do ôsmich rokov žil na Liptove, potom ho rodičia poslali so strýkom do Kanady, kde začal s hokejom. Prvý Slovák, ktorý získal Stanleyho pohár, sa presadil v Chicagu a sa stal jednou z ikon "jastrabov".

V drese Chicaga strávil všetkých 22 sezón, ktoré odohral v NHL. Je historický líder Blackhawks v počte odohraných zápasov (1394), bodov (1467), aj asistencií (926). V roku 1961 bol prvým Slovákom, ktorý držal v rukách Stanleyho pohár. Bolo to hneď druhú sezónu, ktorú hral v NHL. Po tomto ročníku sa z neho stala hviezda.

Stan Mikita, rodným menom Stanislav Gvoth, sa narodil 20. mája 1940 v liptovskej obci Sokolče, ktorú neskôr zatopili pri budovaní priehrady Liptovská Mara. V roku 1948 odišiel do Kanady, so svojím strýkom Joe Mikitom, ktorý si ho osvojil a ktorého meno aj prijal. Jeho rodičia zostali doma v Československu.

Vyrastal v kanadskej provincii Ontário v mestečku St. Catharines, neďaleko Toronta. V kolíske ľadového hokeja urobil aj prvé hokejové kroky. Profesionálne začal hrávať za kanadský klub St. Catharines Teepees. Dres farmárskeho tímu Blackhawks si obliekal v rokoch 1956 - 1959.

Do Chicaga Blackhawks prestúpil ešte v roku 1959 a v tíme "jastrabov" úspešne pôsobil do roku 1980. V základnej časti odohral celkovo 1394 zápasov, v ktorých strelil 541 gólov a 926-krát asistoval. K lídrom patril aj v play off, vo vyraďovačke odohral 155 zápasov a zaznamenal 55 gólov a 91 asistencií. Je držiteľom 8 individuálnych ocenení: 4-krát Art Ross Trophy (najproduktívnejší hráč základnej časti), 2-krát Hart Trophy (najužitočnejší hráč), 2-krát Lady Bing Trophy (najslušnejší hráč ligy). Hrával v útoku s Kenom Wharramom, Abom McDonaldom či Dougom Mohnsom, ale aj s ďalšou legendou klubu Bobbym Hullom.

Pri svojich začiatkoch v NHL patril k najtrestanejším hráčom. Ešte v sezóne 1964/65 Mikita nazbieral 154 trestných minút, ale v nasledujúcej 58 a v ďalších dvoch len 12 a 14 trestných minút. Aj preto v dvoch za sebou idúcich sezónach (1966/1967, 1967/1968) získal nielen Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča ligy, Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hokejistu súťaže, ale aj ocenenie Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hráča ligy.

Československo navštívil Stan Mikita viackrát, v rokoch 1967 a 1972 a potom krátko po ukončení hokejovej kariéry v osemdesiatych rokoch. Hrával len v kanadskom reprezentačnom drese. V roku 1972 sa zúčastnil na pamätnej prvej sérii Kanada - ZSSR, po ktorej viedol tím javorových listov ako kapitán v stretnutí na pražskom ľade proti čs. reprezentácii (3:3). Ako hviezda NHL si obliekol dres VSŽ Košice a odohral prípravný duel s Banskou Bystricou, ktorý sa skončil 9:1 v prospech Košíc. Mikita sa pred košickým publikom predviedol štyrmi gólmi.

Na Slovensko prišiel poslednýkrát na začiatku decembra 2004, kedy sa v rámci osláv federálneho titulu Slovana Bratislava spred 25 rokov v zápase Slovan 79 - World Stars posadil na striedačku Slovana ako tréner. Na bratislavskom ľade sa vtedy stretli také hviezdne hokejové mená ako Alexander Jakušev, Viačeslav Tichonov, Vladimír Krutov a Sergej Makarov, Björn Salming, Jiří Lála, bratia Marián a Peter Šťastní, Darius Rusnák a iní. Sám vraj nikdy nechcel byť trénerom. Musel by veľa cestovať, čo nechcel, lebo nadovšetko mu vždy bola manželka Jill a štyri deti. Keď v decembri 2004 prevzal z rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy, dojatý zareagoval: "Ja som si myslel, že keď som ako 8-ročný odišiel, že už nikdy neuvidím Slovensko. A som tu a toto mi urobili, to je ohromné..."

Po skončení aktívnej kariéry v roku 1980 sa Mikita dočkal pocty, keď sa stal prvým hráčom Blackhawks, ktorého dres (č. 21) vyvesili pod strechu domáceho štadióna. V októbri 2011 mu pred arénou United Center postavili aj sochu. V Chicagu takto poctili ešte jeho dlhoročného spoluhráča Bobbyho Hulla a legendárneho basketbalistu Michaela Jordana. Do Siene slávy NHL Mikitu uviedli v roku 1983. V roku 2002 ho uviedli aj do Siene slávy slovenského hokeja. Medzi 100 najlepších hráčov histórie NHL ho zaradili v roku 2017.

V roku 2015 legendárnemu hokejistovi diagnostikovali ochorenie mozgu, ktoré spôsobuje stratu pamäte, halucinácie a poruchy spánku. Zomrel 7. augusta 2018 vo veku 78 rokov. Po jeho smrti sa zistilo, že trpel aj ochorením - traumatickou encefalopatiou (CTE), ktoré vzniká v dôsledku opakovaných úrazov hlavy, resp. v dôsledku dlhodobej kariéry v kontaktných športoch.



zdroje: www.osobnosti.sk, www.sienslavy.sk, www.nhlko.com

Komentáre