Život

Pred 210 rokmi vypukol na Bratislavskom hrade ničivý požiar

"Hradný palác sa zmenil na zrúcaniny, o ktoré sa takmer jeden a pol storočia nikto nestaral. "

TASR, 1. júna 2021 12:30
Mohutný požiar na Bratislavskom hrade znamenal koniec slávnej éry v jeho dejinách, trvajúcej viac ako 250 rokov. Plamene, ktoré si vyžiadali deväť obetí, zničili veľkú časť objektu medzi nimi hlavný palác, blízku budovu Nového paláca a takmer 80 domov v okolí. V piatok 28. mája uplynulo od tejto pohromy 210 rokov.

"Dátum 28. máj 1811 zostane nielen v letopisoch Bratislavy, ale aj celého Uhorska smutný a nezabudnuteľný," napísali 31. mája 1811 noviny Pressburger Zeitung.

Svoje najlepšie architektonické obdobie zažil hrad počas panovania Márie Terézie. V septembri 1741 práve na bratislavskom hrade apelovala na vlasteneckú obetavosť uhorských národov a na ňom zazneli pamätné slová verných poddaných: "Vitam et Sanguinem pro regina nostra" ("Život a krv za našu kráľovnú").

Za vlády Márie Terézie prešiel areál Bratislavského hradu rozsiahlou prestavbou. V tom období sa stal sídlom uhorského miestodržiteľa Alberta Sasko-Tešínskeho, zaťa Márie Terézie. Okrem úprav samotného hradu došlo aj k jeho rozšíreniu o viaceré prístavby. Z východnej strany k nemu pristavili Terezianium s obytnými priestormi, zo severu bola pristavená krytá jazdiareň spolu s barokovou záhradou a záhradným pavilónom a k západnej strane pribudla hospodárska prístavba.

Po smrti panovníčky v roku 1780, nastúpil na trón jej syn Jozef II., ktorý začal s reformami a tie neobišli ani Bratislavu. Zrušil úrad uhorského miestodržiteľa a krajinské úrady presunul z Bratislavy do Viedne a Budína. Tým stratil nedávno dokončený hrad v podobe reprezentatívnej rezidencie svoje využitie. V roku 1784 sa tu usídlil generálny seminár katolíckej cirkvi, ktorý vychovával kňazov katolíckej cirkvi. Medzi jeho absolventov patrili aj poprední slovenskí národovci Anton Bernolák a Juraj Fándly.

Po osemnástich rokoch sa seminár presťahoval do Trnavy a odvtedy nastalo pre Bratislavský hrad, ako historickú pamiatku, obdobie úpadku. V roku 1802 bol pridelený vojenskej správe a vzácne priestory sa premenili na ubytovne pre vojakov, čo sa stalo hradu osudným.

Postupné chátranie urýchlil obrovský požiar, ktorý z nedbanlivosti vojakov vypukol v paláci 28. mája 1811. Okrem deviatich obetí mu podľahla celá stavba paláca, Terezianum, ako aj mnoho budov v areáli hradu i v podhradí. Popolom ľahlo až 77 budov mimo hradného areálu. Materiálne škody sa odhadovali na viac ako dva milióny zlatých. Oheň ušetril iba stavby na severnej a južnej strane hradného areálu.

Hradný palác sa zmenil na zrúcaniny, o ktoré sa takmer jeden a pol storočia nikto nestaral. S jeho obnovou a rekonštrukciou sa začalo až v roku 1953. Iniciátorom myšlienky bol spisovateľ a maliar Janko Alexy a autormi projektu Alfréd Piffl a Dušan Martinček. Rekonštrukčné práce prebiehali v rokoch 1956 až 1970 a ich cieľom bolo obnoviť hrad do jeho podoby z tereziánskeho obdobia. Ďalšia komplexná obnova, spojená aj s podrobným archeologickým a historicko-architektonickým výskumom, sa realizovala v rokoch 2008 až 2014.

Dnešné využitie Bratislavského hradu, ako národnej kultúrnej pamiatky, nadväzuje na jeho historický odkaz. Okrem expozícií Slovenského národného múzea (SNM) sa časť jeho priestorov využíva na reprezentačné a štátne účely.

Komentáre