Život
I. HARMAN: Zvesť o dobrej knihe je na nezaplatenie
TASR, 3. júna 2016 8:00
Na archívnej snímke poslanec parlamentu SR Ivan Harman. Foto: TASR/Martin BaumannV roku 1989 ste boli študentským aktivistom, od roku 2000 aktívnym politikom. Pôsobili ste na poste generálneho sekretára aj krajského predsedu SDKÚ-DS, štyri roky ste boli primátorom Žiliny i poslancom NR SR. Po predčasných voľbách v roku 2012 ste sa stiahli z verejného života. Naplnili sa vaše politické ambície?
Obdobie rokov 2007 až 2012 bolo pre mňa politicky veľmi hektické, cítil som sa unavený a možno aj politicky opotrebovaný. Vidieť z vnútra a v priamom prenose, ako padá vlastná vláda, ako sa rozkladá parlament, ako sa parlamentarizmus stáva niečím nepochopiteľným a zvulgarizovaným, ako inštitúcie a inštitúty liberálnodemokratického režimu dostávajú jednu facku za druhou, nebolo nič príjemné. A nebudem ani príliš preháňať, keď poviem, že to bola riadna depresia. Do politiky sa dostali a dostávajú šarlatáni, klauni, politickí cirkusanti a najnovšie aj radikálni extrémisti. Takejto politike som prestal rozumieť a vnútorne som si naordinoval zmenu. Neviem povedať, či sú moje politické ambície naplnené. Ale faktom je, že vždy som bol a už asi aj zostanem "homo politicus", takže uvidíme.
Od roku 2002 ste majiteľom vydavateľstva Artis Omnis, ktoré sa venuje žilinským autorom, slovenskej fantasy literatúre aj politicko-špionážnym románom. Predstavovalo to pre vás počas politického života istú formu "relaxu"?
V období môjho špičkového nasadenia v politike ani nie. Jediný relax, ktorý som si vtedy mohol občas dovoliť, boli spoločne strávené chvíle s rodinou. Na nič iné čas nebol. Artis Omnis pôvodne vznikol ako klasická reklamná a mediálna agentúra, čiže bolo to najmä moje živobytie. Neskoršie vydavateľské začiatky boli najprv zamýšľané len ako občasný "úlet" a urobenie si radosti popri iných povinnostiach a inej práci. Vydavateľstvo začalo systematickejšie fungovať až neskôr a od roku 2012 je to pre mňa práca na plný úväzok. Ale musím povedať, že práca je pre mňa aj radosťou. Napriek tomu, že aj vydavateľská práca je len práca, dokážem si prípravu niektorých titulov doslova užiť. Napríklad v prípade politicko-špionážneho trileru Piešťanská spojka, ktorého vznik sme si užívali spolu s autorom. Politicko-špionážny triler, odohrávajúci sa v súčasnom, reálnom slovenskom prostredí, zapôsobil na scéne veľmi sviežo a úderne.
Vo vydavateľstve pôsobíte aj s manželkou – bývalou aktívnou novinárkou. Tvoríte jeho dramaturgický plán spoločne, alebo si navzájom oponujete vlastné návrhy?
Edičný plán sa utriasa vo vzájomnej oponentúre. Keďže sme malé vydavateľstvo, musíme vyberať veľmi pozorne, pričom veľmi dôležitá je aj ekonomika. Fungujeme totiž len z vlastných zdrojov, sme úplne odkázaní na milosť a nemilosť platiacich čitateľov. Niekedy mám pocit, že na Slovensku je viac ľudí, ktorí píšu a chcú vidieť svoju knihu na pultoch kníhkupectiev, než čitateľov. Všetky vydavateľstvá registrujú nárast rukopisov a aj sa vydáva viac titulov. Len v slovenskej beletrii je za posledné roky každoročný nárast vydaných titulov približne 20 percent. Žiaľ, väčšinou je to len o kvantite, a nie o kvalite. Navyše, čitateľský koláč je len jeden, a tak síce vzrastá počet vydaných titulov, ale klesá počet predaných kusov z jedného titulu. Ale aby som sa vrátil k otázke. Manželka je šéfredaktorkou vydavateľstva, zodpovedá za prípravu jednotlivých titulov od rukopisu po tlač. Mojou úlohou je zabezpečiť, aby firma zdravo fungovala.
Dávate priestor mladým žilinským autorom, kultovým autorom menšinových žánrov, knihám pre deti. Podľa čoho vyberáte autorov, ktorých prostredníctvom vášho vydavateľstva prezentujete na literárnom trhu?
Nebránime sa ani začínajúcim autorom a "náhodným" rukopisom. Ideálne je, ak sa začínajúci autor „uchytí“ a pokračujeme v ďalšej spolupráci. Aj autor sa musí vypísať, a nie vždy sa to podarí na prvýkrát. Čo sa týka žánru fantastiky, veľkým zdrojom autorov i inšpirácie je poviedková súťaž Cena Fantázie, kde vydavateľstvo Artis Omnis udeľuje Cenu Béla za najlepšiu hororovú poviedku. Cez naše oči len v rámci tejto súťaže už prešli stovky autorov a textov a niektorí neskôr dostali priestor aj v našom vydavateľstve. Spomenul by som napríklad Žilinčanku Luciu Droppovú alebo Dušana Fabiána. Niekedy si autor nájde nás a niekedy si my nájdeme autora. Oslovujeme autorov, ktorí sa nám zdajú zaujímaví, prípadne ich poznáme osobne či prostredníctvom ich predchádzajúcich publikácií. Rukopis musí mať predovšetkým silný príbeh, zaujímavé a uveriteľné postavy, jazyk i samotnú zápletku. Môžem prezradiť, že na jeseň chystáme román od minuloročného víťaza Ceny Fantázie, Janka Išu. Bude to akčný príbeh v štýle noir, odohrávajúci sa v reálnom prostredí Pressburgu, takže na svoje si prídu fanúšikovia známej komiksovej série Sin City. Veľmi sa na túto knihu teším, bude to v slovenskom knižnom prostredí opäť niečo nové a aj potvrdenie nášho neustáleho experimentovania a posúvania žánrových hraníc.
Vydali ste viacero kníh so žilinským rodákom Ľubomírom Feldekom. Ako sa začala vaša spolupráca?
Ľubomíra Feldeka som osobne spoznal počas môjho primátorovania, keď sa stal čestným občanom Žiliny. Neskôr sme sa niekoľkokrát stretli pri rôznych príležitostiach. Bol napríklad ochotným ambasádorom žilinského Carnevalu, jedinečného podujatia, kedy do mesta zavítajú stovky maškár. A tak sa začal aj náš osobný vzťah, ktorý pokračoval aj pracovným. Na svet prišla ako prvá z našej vzájomnej spolupráce kniha s Jánošíkovskou tematikou Na skle maľované/Z dreva vyrezané. Obsahuje dve divadelné hry prepojené zbojníckym námetom a osobou Ľubomíra Feldeka - ako prekladateľa muzikálovej klasiky Na skle maľované od Ernesta Brylla i ako autora hry Z dreva vyrezané. Výpravná publikácia je ilustrovaná fotografiami z inscenácií oboch titulov. Neskôr začal Ľubomír Feldek pripravovať pre žilinské Mestské divadlo autorskú inscenáciu s autobiografickými prvkami s názvom Stalin v Žiline. Počas štúdia rôznych historických i rodinných prameňov sa nazbieral aj materiál na knihu, a tak vznikla Žilinská kniha Ľubomíra Feldeka s jedinečným dizajnom a grafickým stvárnením od ďalšieho "takmer Žilinčana" Miroslava Cipára.
Jednou z edícií vydavateľstva je Žilinská brána. Ako často ponúkate literárnemu trhu žilinských autorov a čo vás presvedčí, aby ste vydali práve ich poéziu či prózu?
Žilinská brána stála na začiatku nášho vydavateľského sna. Bolo to ešte v časoch, keď som nepredpokladal, že vydávanie kníh bude niekedy hlavnou firemnou činnosťou. Cez Žilinskú bránu prešlo niekoľko začínajúcich autorov so žilinským domicilom. Hneď prvý z nich, Pavol Urban, neskôr publikoval viacero básnických zbierok v rôznych vydavateľstvách. Ale môžem spomenúť aj ďalšie mená, ktoré Žilinská brána ukázala čitateľskému svetu: Peter Ničík, Miloš Ondrušek, Lucia Droppová, Miloš Zvrškovec... Naposledy to bola v roku 2014 mimoriadne talentovaná, v tom čase len 17-ročná poetka Lucia Sarközyová s básnickou zbierkou Nezábudky v burine.
Jedným z autorov vydavateľstva Artis Omnis je autor slovenskej fantasy Juraj Červenák. Kedy sa začala a ako pokračuje vaša spolupráca?
Spolupráca sa začala v podstate náhodou, niekedy začiatkom roku 2009 Juraj hľadal slovenského vydavateľa. Dovtedy, paradoxne, publikoval len v Česku. Slovenskí vydavatelia sa vtedy do fantasy nehrnuli, no my sme už mali za sebou niekoľko žánrových titulov a spoznávali sme „fantastickú“ slovenskú komunitu. Spoloční známi nás dali dohromady, a tak sme si povedali, že to skúsime. A dobre, že sme skúsili. Koncom roka 2009 vyšiel Vládca vlkov, ktorý má odvtedy za sebou tri dotlače a na jar tohto roku sme Jurajovi vydali v našom vydavateľstve ôsmu knihu Prízraky na Devíne. S troškou nadsadenia si dovolím povedať, že Juraj Červenák je náš najväčší objav a dnes je už na Slovensku fenoménom. Verím, že spolupráca bude pokračovať aj naďalej.
Dokáže sa vaše vydavateľstvo presadiť na slovenskom trhu a byť ziskové?
Fungujeme bez akejkoľvek štátnej či grantovej podpory z verejných zdrojov a dostať knihu beletrie od slovenského autora do plusových čísel je väčšinou nemožné. Niekoľko ziskových titulov vykrýva stratu tých ostatných. Pomáha nám to, v čom sme jedineční: napriek celoslovenskému a plnoformátovému záberu sme stále doma v Žiline a jej regióne. A prinášame preto tituly takpovediac „domáce“ svojou témou či autorským zázemím. Mimoriadne úspešná bola napríklad séria Potulky starou Žilinou, alebo výpravná kniha o ľudovej architektúre a remeslách na Kysuciach Drevený život, kamenný chlieb od Jozefa Marca. V tejto veľkoformátovej knihe s váhou takmer čerstvo narodeného dieťaťa (2700 gramov) sa na 640 stranách okrem textu nachádza približne 1200 fotografií.
Ktorými titulmi ste u čitateľov najviac "zabodovali"?
Našou ďalšou jedinečnosťou je zameranie na slovenskú fantastiku. Máme svojich čitateľov, fanúšikov, ilustrátorov i autorov. V tomto žánri je spoľahlivou jednotkou spomínaný Juraj Červenák. Čerstvé pokračovanie fantastickej série o Čiernom Roganovi Prízraky na Devíne ihneď vyvolalo medzi čitateľmi obrovský záujem. Spomenul by som ešte legendu slovenskej vedeckej fantastiky Jozefa Žarnaya, ktorý sa po rokoch vrátil s novou knihou detektívnych sci-fi príbehov Vesmírne prípady, či Alexandru Pavelkovú, autorku vôbec prvého slovenského fantasy románu.
Vaše vydavateľstvo sa špecializuje na žáner fantasy. Prečo ste sa jej začali venovať a v čom vidíte na Slovensku jej potenciál?
Obľuba fantastiky u slovenských čitateľov v posledných rokoch narastá. Vidieť to ale najmä pri zahraničných tituloch. Našou snahou je upriamiť čitateľov na slovenských autorov, ktorých texty sú svojou kvalitou veľakrát porovnateľné so zahraničnými. Moderná slovenská fantasy literatúra je veľmi mladá. Prvé texty v tomto žánri vznikli až v druhej polovici minulého storočia. Určité prvky fantastiky môžeme nájsť už u klasikov Janka Kráľa či Františka Švantnera a ďalších. Osobne mi je veľmi sympatická fantastika, ktorá sa viaže ku konkrétnym historickým udalostiam a slovanskej mytológii. Aj cez takéto príbehy môže najmä mladšia generácia spoznávať vlastné dejiny. A fantastika, hoci je považovaná za žánrovú, ľahšiu literatúru, môže dosahovať aj umeleckú úroveň "veľkej" literatúry.
Knihy vášho vydavateľstva sa na pulty kníhkupectiev dostávajú v spolupráci s distribučnými spoločnosťami, alebo ich vozíte osobne do jednotlivých obchodov?
Cesta knihy na pult kníhkupectva je vždy veľmi tŕnistá. Pomôžem si prirovnaním z komunálnej politiky. Je to ako problém s parkovaním v centre každého mesta: áut pribúda a parkovacie miesta sú konštantné. Podobne to je aj na knižnom trhu, je to večný boj. Po začiatočníckych rokoch, keď sme knihy väčšinou rozvážali do predajní sami, dnes už - ku vzájomnej spokojnosti - spolupracujeme so všetkými najvýznamnejšími distribučnými spoločnosťami. Nie je v silách malých vydavateľov zásobovať niekoľko stoviek kníhkupectiev po celom Slovensku, ale nebránime sa ani priamej spolupráci tam, kde to má zmysel. Dobrá distribúcia je len časť úspechu, tým najdôležitejším a najťažším je upozorniť čitateľa, že konkrétna kniha vôbec vyšla a mohla by ho zaujímať. Nemôžeme sa tváriť, že nás predaj nezaujíma a že naša práca sa končí vydaním knihy, tak ako niektorí vydavatelia. Naopak, predaj spotrebúva možno polovicu našej vydavateľskej energie, času a kapacít. Jednoducho, ak knihu nepredáme, nielen, že nebudeme mať na chlieb, ale nevydáme ani žiadnu ďalšiu knihu, nepredstavíme žiadneho ďalšieho autora.
Aké novinky pripravujete na najbližšie obdobie?
V týchto dňoch sa dostáva do kníhkupectiev výborná poviedková zbierka Mareka Mittaša Nevinných 15 a historický román Spútaná divočinou od Eriky Jarkovskej. Na jeseň pripravujeme niekoľko nosných titulov. Veľká románová sága V mene krvi o osudoch a putovaní Židov v stredoeurópskom prostredí od 17. storočia po medzivojnové obdobie 20. storočia od Petra Frankla je aktuálna svojím posolstvom v súvislosti so súčasnou migračnou vlnou a stretom rôznych kultúr v rámci Európy. Akčný román vlaňajšieho víťaza Ceny Fantázie Janka Išu chceme predstaviť počas vyhodnotenia súťaže na tohtoročnom knižnom veľtrhu Bibliotéka. Veľmi očakávaný je aj nový titul od Petra Adameckého, síce špionážny, ale odohrávajúci sa v 12. storočí počas tretej križiackej výpravy. Vrátime sa aj k spolupráci so Žilinčankou Janou Necpalovou, úspešnou autorkou detských kníh.
Okrem vydavateľstva ste aj majiteľom jedného zo žilinských internetových portálov. Je pre vaše vydavateľstvo internet a sociálne médiá pomocníkom na ceste k čitateľovi?
Život regionálneho spravodajského portálu je téma na samostatný rozhovor. Malé vydavateľstvo, ako je aj to naše, musí využívať všetky dostupné formy marketingu. Keďže veľké celoplošné reklamné kampane sú pre nás väčšinou cenovo nedostupné, internet a sociálne médiá sú popri priamom kontakte s čitateľmi významnými pomocníkmi na ceste knihy z vydavateľstva k čitateľovi. Aj keď najlepšia reklama a najefektívnejšia komunikácia je taká, ktorá sa šíri sama. Zvesť o dobrej knihe, ktorá ide od ucha k uchu, je na nezaplatenie.
Rozhovor s Ivanom Harmanom je súčasťou projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.
ODPORÚČAME AJ:
Ideálny darček od zaneprázdnených synáčikov: 3D model samého seba
Microsoft zakáže všetky jednoduché heslá
O Európsku filmovú cenu 2016 zabojujú Eva Nová a Farby piesku
Máte v sebe fontánu mladosti?
