Zdravie
Zrak sa nám vyvíja až do štyridsiatky
Zuzana Lobotková, 19. júna 2017 8:00
Ilustračná snímka Foto: TASR/APNie je to len o detstve
Tím vedcov, ktorý viedla Kathryn Murphyová - profesorka na Oddelení psychológie, neurovedy a správania na McMasterovej univerzite v Kanade, sa podujal preskúmať vývoj vizuálnej kôry v ľudskom mozgu. Analyzovali postmoderné mozgové tkanivo 30 ľudí vo veku od 20 dní do 80 rokov. Výsledky zverejnili v Medical News Today.
Až doteraz bol všeobecne prijímaný názor, že u ľudí nastáva koniec dospievania primárneho vizuálneho kmeňa v prvých rokoch života. Tradičný názor bol založený na anatomických štúdiách toho, ako sú formované synapsie a ako vznikajú prepojenia v kôre a medzi kôrou a inými oblasťami mozgu.
Avšak, Murphyová a jej kolegovia už skôr zistili, že v primárnej vizuálnej kôre sú bielkoviny, ktoré vo vývoji pokračujú aj neskôr. A ich nová štúdia tieto poznatky potvrdzuje. Vedci sa zamerali na schopnosť mozgu produkovať gama-aminomaslovú kyselinu (GAMAergická aktivita). Táto kyselina je neurotransmiter, ktorého hlavnou úlohou je podporovať akcie iného neurotransmiteru - glutamátu.
V predchádzajúcej štúdii sa vedci pozreli na rovnováhu medzi excitáciou a inhibíciou v mozgu a ako je prepojená s plasticitou a starnutím vizuálnej kôry. Výskumníci sledovali dospievanie tejto časti mozgu a ukázali, ako sa tieto GAMAergické mechanizmy menia počas ľudského života.
Mechanizmus produkujúci gama-aminomaslovú kyselinu pokračuje v dospievaní aj v neskoršej fáze života. Avšak, nie je stále jasné, či sa všetky tieto mechanizmy správajú rovnako. Gama-aminomaslová kyselina je inhibítor, ale čo excitujúce neurotransmitery a synapsie?
Pružní do štyridsiatky
Ako Murphyová a jej kolegovia vysvetľujú, až 80 percent synapsií v primárnej vizuálnej kôre tvoria excitátory. Takže, aby zodpovedali otázku, vedci sa pozreli na postmoderné tkanivo 12 žien a 18 mužov. Urobili to pomocou machuľovej techniky bežne používanej v molekulárnej biológii na odčlenenie a identifikáciu špecifických bielkovín zo zmesi bielkovín, ktoré boli extrahované z buniek.
Vedci zistili, že niektoré glutamatergické bielkoviny (tie, ktoré produkujú excitačné glutamáty) sa rozvíjajú do neskorého detstva, ale iné sa rozvíjajú až do veku okolo 40 rokov. Podľa najnovších obraz spracujúca časť mozgu dozrieva kým, nemá človek 36 rokov, plus-mínus 4,5 roka.
To je prekvapujúce, pretože konsenzus je, že primárna vizuálna kôra končí s vývojom okolo veku 5 alebo 6 rokov. Okrem toho zistili, že sa primárny vizuálny kortex vyvýja postupne v piatich štádiách, čo odráža dlhodobé zmeny v zrakovom vnímaní.
Význam týchto zistení pre ľudí s amblyopiou tkvie v tom, že odborníci predpisovali liečbu len deťom, keďže nepredpokladali, že by dokázali pomôcť aj dospelým. Nemysleli si, že je ich vizuálna kôra nie je dostatočne pružný a nereagovala by na liečbu. Murphyová a jej kolegovia však dokázali, že tieto časti mozgu sú na tom podstatne lepšie a sú pripravené na liečbu.
ODPORÚČAME AJ:
Čo sa deje s vaším telom, keď ovulujete?
Počas teplých dní je prevenciou zubného kazu aj pitný režim
Problémy so spánkom a zlé sny: Môžu signalizovať Parkinsona?
Počuli ste už o leukoplakii? Takéto má príznaky
