Zdravie

Skúsenosť so smrťou: Lekári o nej zistili viac

"Svetlo na konci tunela, pohľad na vaše telo akoby zhora, takáto skúsenosť so smrťou už nie je mýtom. Vedci v tejto oblasti priniesli zaujímavé poznatky."

Zuzana Lobotková, 20. októbra 2014 10:00

Témy týkajúce sa skúseností so smrťou sa objavujú už dlho. Výsledky štvorročnej medzinárodnej štúdie hovoria o 2060 prípadoch zástavy srdca v pätnástich nemocniciach. V niektorých prípadoch zástavy srdca ide o spomienky na vizuálne povedomie, mimotelový zážitok, ktorý môže zodpovedať skutočnosti. Pri úrazoch mozgu alebo vplyve liekov však takýto mimotelový zážitok či kontakt so smrťou nie je často popisovaný.

Halucinácia alebo realita

Skúsenosti so smrťou sú často označované ako halucinácie alebo ilúzie. Doteraz tu neboli ani objektívne štúdie, ktoré by tento fenomén potvrdili alebo vyvrátili. AWARE štúdiu (uvedomenie si počas resuscitácie) sponzorovala University of Southampton vo Veľkej Británii a priniesol ju sciencedaily.com. Univerzita skúmala širokú škálu duševných zážitkov vo vzťahu k smrti. Vedci tiež testovali platnosť vedomých skúseností s využitím objektívnych markerov, aby zistili, či mimotelový zážitok zodpovedá realite alebo naozaj ide o halucináciu.

"Na rozdiel od vedomia, smrť nie určitý okamih, ale potenciálne zvrátiteľný proces, ku ktorému dochádza po nejakom závažnejšom ochorení alebo úraze srdca, pľúc a mozgu. Pri neúspešnom pokuse o zvrátenie zástavy srdca ide o smrť. V tejto štúdii sme chceli ísť nad rámec emocionálneho náboja zle definovanej skúsenosti so smrťou," vysvetľuje odborný asistent kritickej medicíny a vedúci autor štúdie doktor Sam Parnia.

Tridsať deväť percent pacientov, ktorí prežili zástavu srdca a boli schopní prejsť štruktúrovanými rozhovormi, opisuje vnímanie vedomia, ale zaujímavé je, že na to nemali priame spomienky. "To naznačuje, že viac ľudí môže mať spočiatku duševnú aktivitu, ale potom príde o spomienky po zotavení, a to buď z dôvodu vplyvu poranenia mozgu alebo sedatív," spresňuje Parnia.

Medzi tými, ktorí vnímali určitý stav vedomia, až 46 percent zaznamenalo širokú škálu mentálnych spomienok na smrť, ktoré neboli kompatibilné s bežne zaužívanými tvrdeniami o stretnutí so smrťou. Patrili sem desivé skúsenosti. Iba deväť percent ľudí zažilo tradičné prejavy, ako je pohľad na udalosť a počutie zvukov.

Čo leží za hranicou života a smrti?

"Je to významné, pretože sa často predpokladá, že skúsenosti so smrťou sú halucinácie alebo ilúzie pred zástavou srdca alebo po oživení, nie však v čase, keď srdce nebije. Avšak, tieto prípady dosvedčujú, že vedomie bolo aj počas minút bez srdcovej činnosti. To je paradoxné, pretože mozog zvyčajne prestane fungovať v rámci 20 až 30 sekúnd od zastavenia srdca a znovu začne fungovať po oživení," povedal doktor Parnia.

Nie je úplne možné dokázať, či sú zážitky pacientov skutočné, no nemožno ich ani vyvrátiť. V tejto oblasti je potrebný ešte ďalší výskum. Zážitky spojené so smrťou sú teda v centre pozornosti vedcov. Musia preskúmať, či zážitky vedomia (explicitné alebo implicitné) môžu viesť k dlhodobo nepriaznivým psychologickým následkom, vrátane post-traumatického stresu. A tento výskum len otvoril dvere k tajomnému posmrtnému svetu.

ODPORÚČAME AJ:
Ako dlho budete ešte žiť? Povedia vám to hodinky
Krvné testy na depresiu? Vedci hovoria, že je to možné
Nejde vám matematika? Môže za to vaša matka

Komentáre