Zdravie
Je jeden pohárik denne naozaj zdravý?
Alena Klepochová, 21. januára 2013 14:00
„Asi 35 percent ľudí hovorí, že nie je ľahké odmietnuť pohárik,“ povedal doc. Mgr. Anton Heretik PhD. z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Mnoho ľudí si zároveň podľa jeho slov myslí, že pije menej, ako je realita. Asi 30 percent je tiež presvedčených, že pitie alkoholu je zdraviu prospešné.
Ako je to teda naozaj?
Podľa odborníkov môže pri niektorých ochoreniach alkohol pôsobiť ako prevencia. Naopak, pre iné choroby je pitie zase rizikové v akýchkoľvek množstvách. Vo všeobecnosti však platí, že riziko väčšiny zdravotných škôd vzrastá úmerne s množstvom denne vypitého alkoholu. Každopádne, prípadnú alkoholovú samoliečbu treba určite konzultovať s lekárom.

Naopak, je však stanovené , kedy je pitie alkoholu rizikom. Za to sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) považuje pitie viac ako 40 gramov čistého alkoholu v prípade mužov denne. Tomu zodpovedajú napríklad 2 pollitrové pivá, 4 deci vína alebo 2 poldeci tvrdého alkoholu. U žien je hranica o polovicu nižšia, teda 20 gramov za deň. Čím viac alkoholu nad túto hranicu človek požíva, tým väčšie je následné riziko možných zdravotných či psychických problémov.

Smrť z alkoholu
Dopady alkoholu na zdravie potvrdzujú aj štatistiky, tie hovoria, že každé 7. úmrtie u mužov a každé 13. u žien je podmienené alkoholom. Škody, ktoré alkohol pácha, sa v Európe rátajú na desiatky miliárd eur. Napríklad v roku 2010 sa alkohol podpísal pod úmrtie asi 110.000 mužov v Európskej únii, zachránil ich oveľa menej, asi 15.000. V prípade žien ide o 28.000 úmrtí a 3.000 zachránených životov. „Inými slovami, na jeden alkoholom zachránený ľudský život pripadá asi desať alkoholom podmienených úmrtí, a to je teda celkom jasné číslo, čo sa týka toho, či je alkohol prospešný, alebo je škodlivý,“ skonštatoval Turček.

Kedy teda treba zbystriť pozornosť a zamyslieť sa nad tým, koľko pijeme?
Za alarmujúce faktory sa považuje rastúci počet tzv. prepitých dní, kedy je príjem alkoholu vyšší ako riziková hranica stanovená WHO, pitie alkoholu osamote či v skorých hodinách, ako aj prechod na konzum destilátov z iných druhov alkoholu.
Na problémy môže upozorniť aj telo, napríklad poruchami funkcie pečene, neurologickými ťažkosťami, tráviacimi ťažkosťami či nezdravým sfarbením kože, alebo slabosťou. Objaviť sa môžu aj psychické ťažkosti ako nervozita bez zjavnej príčiny, výkyvy nálady i konfliktné správanie. Výnimkou nie sú ani problémy so zákonom či popieranie samotného problému s alkoholom.