Štýl

Danubiana predstavuje ilustračnú tvorbu ilustrátorky Hedvigy Gutierrez

"Opakovane získala ocenenie v súťaži Bibiany – domu umenia pre deti Najkrajšia kniha roka."

TASR, 5. apríla 2023 11:39
Foto: Hedviga M. Gutierrez
Bratislava 5. apríla (OTS) - Vznikla na základe spolupráce s Piešťanskou knižnicou. Autorkou textu je Ida Želinská a kurátorkou výstavy je Lenka Krčmárová.

Hedviga M. Gutierrez (1994)
Študovala na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéroch Dušana Kállaya a Ľuboslava Paľa. Tvorí najmä knižné ilustrácie – sprevádzala napríklad texty Chrontulienka od Branislava Jobusa, Baba Jaga od Kvetky Veverkovej, Čipkovaný tato od Igora Adamca, Záhada knižnice na konci ulice aj Hotdog a čarovné Vianoce od Kristíny Baluchovej a aj A diverse world od Lenky Chytilovej. Vydala autorskú knihu pre deti Plecháč Bob o tom, ako málo je dôležité to, ako vyzeráme a ako veľmi to, akí sme. Jej diela nájdeme aj vo vydaniach Denníka N, Sóda magazínu, aj časopisu Slniečko, či v kolekcii Čierne diery. Opakovane získala ocenenie v súťaži Bibiany – domu umenia pre deti Najkrajšia kniha roka. Vystavovala v priestoroch Městské knihovny v Prahe, v Knižnici mesta Piešťany, v Aukčnej spoločnosti SOGA, v Galérii Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, či na Bienále ilustrácii alebo v priestore Foajé v Bratislave.


Najskôr si len tak čarbem…
povedala Hedviga Gutierrez. „Vyzerá to, že robím všetko digitálne, ale to tak celkom nie je. Ja si stále niečo kreslím, nejaké skice do zápisníkov, až dovtedy, kým nemám úplne jasnú predstavu. To všetko… tie knižky, sú ručné práce.“
Veď hej, jej ilustrácie pôsobia jednoducho, sú také, hm... „úplne obyčajné“. Akoby si k deťom, pre ktoré ich vytvorila, najskôr čupla, aby videla svet z ich výšky.
Jasné farby, zreteľné kontúry.

V priestore galérie je ten čas zastaviť sa, pozrieť sa na ne, replikovať ťahy, skúmať ich štruktúry. Pýtať sa: „Ako to urobila?“ Až potom, v tom sústredení, nám dôjde, čo tým jej obrázkom k príbehom vlastne dodáva švih, zdanie pohybu, sviežosť. Vidíte? Sú to tie drobné nepravidelnosti. Niečo, čo nesedí, čo nás láskavo vyrušuje, dostáva do pohybu. Niekedy je to len trochu zdvihnuté rameno jednej z postáv, či zväčšené oko tej druhej. Inokedy prepálené proporcie – malé je veľké, veľké je malé. Často „točí“ ľuďmi aj vecami, vychyľuje ich pod rôznymi uhlami, necháva ich balansovať v priestore bez podpery a to všetko len jemne, aby vzniklo napätie, aby zobudila nedočkavosť zistiť, čo bude ďalej a ako to dopadne.


Tvorí tak intenzívne, v tých jej obrázkoch sa stále niečo deje. Svojich čitateľov a čitateľky dokáže udržať v príbehu, komponuje ten príjemný stav, v ktorom sa nikomu z nich nechce pustiť knižku z ruky. Na jednom obrázku zároveň necháva odkaz na text, ktorý už prečítali, aj náznak toho, čo ich ešte len čaká. Tak sa s nimi hrá: „Keď budeš čítať ďalej, určite sa v príbehu niečo zaujímavé stane.“ A je vtipná! Nie prvoplánovo, žiadne tie žiarivé farby a miliónkrát opakované pohyby. Jej humor je jemný, zašifrovaný v detailoch, v subtílnych gestách.

Autorka textu: Ida Želinská

Komentáre