Hudba a film

Profil slovenského režiséra Juraja Jakubiska

"Posledným Jakubiskovým filmom je pokračovanie kultovej filmovej rozprávky Perinbaba s názvom Perinbaba a dva svety."

TASR, 5. marca 2023 11:37
Posledná rozlúčka s filmovým režisérom, scenáristom a výtvarníkom Jurajom Jakubiskom sa začala v sobotu o 13.00 h v Katedrále svätého Víta na Pražskom hrade. Režisér zomrel krátko pred polnocou v noci z piatka (24.2) na sobotu vo veku 84 rokov v Prahe. TASR pri príležitosti poslednej rozlúčky prináša jeho profil.


Juraj Jakubisko sa narodil 30. apríla 1938 vo východoslovenskej obci Kojšov. V roku 1957 absolvoval štúdium fotografie na Strednej umelecko-priemyslovej škole v Bratislave a v rokoch 1959 až 1966 študoval na Filmovej a televíznej fakulte Akademie múzických umení (FAMU) v Prahe.

Po absolutóriu režijne debutoval film Kristove roky (1967). Nasledovali snímky Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a tragikomédia Dovidenia v pekle, priatelia (1970), ktoré zakázali v 70. rokoch minulého storočia, pričom Jakubisko sa mohol venovať len dokumentárnej tvorbe. Vtedy vznikli aj niektoré z jeho dokumentov, ako napríklad Stavba storočia (1972), Ondrej Nepela (1973), Bubeník Červeného kríža (1977).

Jeho film Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil po niekoľkoročnej odmlke bol majstrovským dielom. Nasledovala komédia Nevera po slovensky (1980). Vrcholom jeho tvorby 80. rokov 20. storočia sa stala historická sága Tisícročná včela (1983), ktorá získala mnoho ocenení, rovnako ako filmová rozprávka Perinbaba (1985). Predrevolučné obdobie uzavrel filmom Sedím na konári a je mi dobre (1989), v ktorom si jednu z hlavných úloh zahral český herec Boleslav Polívka.

K filmu zasiahnutom komunistickou normalizáciou Dovidenia v pekle, priatelia, ktorý začal Juraj Jakubisko nakrúcať už v roku 1970, sa po dvadsiatich rokoch vrátil, prepracoval ho a dokončil v roku 1990. V tom istom roku začal pracovať na filme Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, ktorý mal premiéru v roku 1992.

Spolu s manželkou, herečkou a producentkou Deanou Horváthovou a rodinou žil od roku 1993 v Prahe.

V roku 1997 natočil film Nejasná správa o konci světa a v roku 2004 film Post coitum v hlavnej úlohe s talianskym hercom Francom Nerom.

Veľmi úspešným projektom Jakubiska bol film Bathory, historický veľkofilm o čachtickej pani, ktorá sa podľa legendy kúpala v krvi panien. Snímku uviedli vo svetovej premiére na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Karlových Varoch v roku 2008. Speváčka Katarína Knechtová naspievala k filmu hit Môj Bože, ktorý sa stal v tom istom roku najhranejšou skladbou na Slovensku.

V máji 2012 sa stal v tom čase 74-ročný Juraj Jakubisko najstarším pacientom, ktorému v Českej republike lekári transplantovali srdce.

V rámci projektu Košice 2013 - Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) sa Juraj Jakubisko predstavil na festivale Jakubiskove dni, a to nielen prostredníctvom svojich filmov, ale aj výtvarnou tvorbou. Režisér sa totiž vyznačoval aj výrazným výtvarným cítením, ktoré je prítomné vo všetkých jeho filmoch a tvorí jednu zo základných charakteristík jeho filmovej tvorby.

Pri príležitosti 75. narodenín Juraja Jakubiska vyšla v júni 2013 jeho autobiografia Živé striebro, v ktorej zachytil prvých tridsaťtri rokov svojho života.

Za svoju tvorbu získal množstvo domácich i zahraničných ocenení. Medzi nimi cenu československej kritiky za najlepší československý film roku 1967. V júni 2002 si na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach prevzal cenu Zlatá kamera. V januári 2003 sa stal nositeľom najvyššieho štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za zásluhy v oblasti slovenskej kinematografie.

Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii si prevzal Juraj Jakubisko v apríli 2016, v apríli 2019 sa stal členom siene slávy OTO (Osobnosť televíznej obrazovky) a v októbri 2021 získal európsku cenu Trebbia. V obci Kojšov pripravujú Galériu Juraja Jakubiska, v ktorej chcú prezentovať najmä tvorbu svojho rodáka.

Filmy Juraja Jakubiska ocenili aj na Grand Prix Unicef, na medzinárodných filmových festivaloch v Moskve a v Karlových Varoch. Výročnú cenu Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev mu udelili v marci 2003. Českého leva získal aj v roku 2008 za divácky najúspešnejší film Bathory a tiež za výtvarný počin filmu Bathory. Dňa 9. júna 2009 si prevzal Cenu Elsy Morante pre zahraničného režiséra. Medailu za zásluhy I. stupňa v oblasti umenia mu v roku 2016 udelil aj český prezident Miloš Zeman.

Juraj Jakubisko bol známy dlhoročnou spoluprácou s talianskou kinematografiou a jej predstaviteľmi, aj preto si vyslúžil pomenovanie "slovenský Fellini", čo on sám považoval za poctu.

Posledným Jakubiskovým filmom je pokračovanie kultovej filmovej rozprávky Perinbaba s názvom Perinbaba a dva svety, ktorej premiéra bola pôvodne plánovaná ešte pred Vianocami v roku 2019, ale pre rôzne odklady sa dosiaľ do kín nedostala.

Ako režisér spolupracoval Juraj Jakubisko vo veľkej miere aj s divadlom. V Slovenskom národnom divadlo v Bratislave sa režijne podieľal na operách Eugena Suchoňa Krútňava (1999) a Svätopluk (2008).

Komentáre