Hudba a film

Pred 170 rokmi vyšiel Němcovej populárny román Babička

"Babička sa dočkala viac než troch stoviek vydaní v češtine, prekladov do 21 jazykov, a tiež niekoľkých filmových spracovaní."

TASR, dnes 10:09

Moje zlaté děti, moje holátka, co jsem se na vás těšila! Týmito slovami sa víta babička so svojou rodinou vo chvíli, keď prichádza, aby sa tu natrvalo usadila. Spomienky na detstvo i na svoju starú mamu spracovala česká spisovateľka Božena Němcová do svojho najznámejšieho literárneho diela. To sa stalo jedno z najpopulárnejších povnných čítaní v československých školských osnovách.

Román Babička s podtitulom Obrazy vidieckeho života (Obrazy venkovského života) vyšiel pred 170 rokmi, v lete roku 1855. Stal sa najčítanejším českým románom a najobľúbenejším literárnym dielom popri básni Máj, ktorej autorom je Karel Hynek Mácha. Babička sa dočkala viac než troch stoviek vydaní v češtine, prekladov do 21 jazykov, a tiež niekoľkých filmových spracovaní. Napriek tomu autorke za jej života však nepriniesla úspech ani očakávaný finančný efekt.

Božena Němcová, vlastným menom Barbora Novotná sa narodila 4. februára 1820 vo Viedni. Priezvisko Panklová získala krátko po narodení, kedy sa jej matka zosobášila s Johannom Panklom, pôvodom rakúskym Nemcom. Pracoval ako kočiš u kňažnej Zaháňskej, majiteľky panstva v Ratibořiciach pri Českej Skalici. Vždy na zimu odchádzal s panstvom do Viedne a späť prichádzal až na jar. Spisovateľkina matka Terézia na tomto panstve pracovala ako slúžka. Tieto reálie napokon Němcová preniesla aj do Babičky, keďže išlo o výrazne autobiografické dielo.

Rovnako aj babička spisovateľky Magdaléna Novotná, tkáčka z Náchodska, žila s rodinou na panstve v Ratibořiciach v rokoch 1825 až 1829 a veľmi pozitívne citovo zasiahla do života malej vnučky. Němcová využila aj pobyty na území dnešného Slovenska na zbieranie ľudových námetov, z ktorých následne čerpala pri písaní rozprávok.

Román Babička začala písať v ťažkom životnom období po smrti svojho syna Hynka, teda od konca roku 1853 až do leta roku 1854. Kniha pôvodne vyšla v lete roku 1855 v štyroch zväzkoch, prvý 16. mája, posledný 16. augusta. Zväzky mali po 80 stranách, posledný až 124 strán, pričom čitateľ si ich mohol spojiť do jedného spoločného zošita. Jednotlivé časti sa predávali za cenu 10 grajciarov, posledný zväzok za 12 grajciarov. Ako uviedol Jan Harvilko z Múzea Boženy Němcovej, samotnej autorke zaplatil vydavateľ za román Babička honorár vo výške 151 zlatých a 20 grajciarov, čo bolo menej, než suma, ktorú dostal pisár prepisujúci rukopis.

Dielo sa dočkalo pozitívnych ohlasov. Napríklad filzof Karel Boleslav Štorch napísal, že hoci Babička nemá napínavý dej, „predsa len vábi od začiatku do konca“. Boženu Němcovú jej manžel odmietal finančne podporovať. Spisovateľka žila zo skromných honorárov za literárnu činnosť. V roku 1861 ochorela a zomrela 21. januára 1862 v Prahe vo veku 41 rokov.

V tom čase sa jej Babička dočkala druhého vydania. Slávu a popularitu jej však priniesli najmä vydania s ilustráciami. V roku 1903 Babičku ilustroval Adolf Kašpar. V roku 1979 sa do rúk čitateľov dostalo vydanie, v ktorom bol autorom ilustrácií Vladimír Tesař. Aj slovenskému divákovi sú známe filmové spracovania románu. V roku 1940 ho preniesol na strieborné plátno režisér František Čáp, pričom hlavnú postavu stvárnila Terezie Brzková.

Najznámejší je však dvojdielny film z roku 1971. Režisér Antonín Moskalyk zveril hlavnú úlohu herečke Jarmile Kurandovej, ktorá v tom čase už mala viac než 80 rokov. Postavu vnučky Barunky, teda samotnej Boženy Němcovej v detských rokoch, stvárnila Libuše Šafránková. Vo filme hrá tiež slovenská herečka Magda Vášáryová.

Božena Němcová umiestnila dej svojho románu do chalúpky nazvanej Staré Bělidlo pri zámku Ratibořice. V skutočnosti tu jej rodina nikdy nežila, no samotná spisovateľka tu v roku 1844 prežila idylické letné prázdniny. Slávny román a jeho autorku tu dodnes pripomína tzv. Babiččino údolí, ktoré láka návštevníkov z celej Českej i Slovenskej republiky.

Komentáre