Hudba a film

Štefan Uher, režisér kultového Slnka v sieti, sa narodil pred 95 rokmi

"Jeho snímka Slnko v sieti znamenala prelom v československej filmovej tvorbe 60. rokov 20. storočia, považuje sa za začiatok novej vlny a je po nej pomenované prestížne ocenenie."

TASR, dnes 14:38
Na archívnej snímke Štefan Uher. Foto: TASR - Peter Šimončík

Jeho filmy znamenali prelom v českej a slovenskej filmovej tvorbe 60. rokov minulého storočia. Vo svojich snímkach zobrazoval a riešil morálne problémy doby, nastoľoval závažné etické problémy súčasnosti. Od narodenia filmového režiséra a scenáristu Štefana Uhera uplynie v piatok 4. júla 95 rokov.

Jeho snímka Slnko v sieti znamenala prelom v československej filmovej tvorbe 60. rokov 20. storočia, považuje sa za začiatok novej vlny a je po nej pomenované prestížne ocenenie. Uher natočil aj ďalšie oceňované filmy, napr. Panna Zázračnica, Kosenie jastrabej lúky a mimoriadne úspešné dielo Pásla kone na betóne.

Štefan Uher sa narodil 4. júla 1930 v Prievidzi. Po maturite odišiel do Prahy, kde v rokoch 1950 až 1955 študoval réžiu a dokumentaristiku na Filmovej akadémii múzických umení (FAMU). Z Prahy zamieril do bratislavského Štúdia dokumentárnych filmov.

Pod jeho režijným vedením vzniklo približne dvadsať dokumentárnych filmov, charakteristická bola kritika rôznych spoločenských a ľudských problémov. Jeho prvým dokumentárnym a celkovo debutovým filmom bol dokument Cesta nad oblaky, absolventský film z roku 1954, ktorý propagoval Československé aerolínie. Z dokumentov, ktoré nakrútil v Štúdiu dokumentárnych filmov to boli napríklad Prvá brázda (1955), Učiteľka (1955), Ľudia pod Vihorlatom (1956), Lodníci bez mena (1959), Poznačení tmou (1959) či Očami kamery (1959).

Na archívnej snímke Štefan Uher. Foto: TASR - Peter Šimončík


V Štúdiu hraných filmov, do ktorého nastúpil v marci 1960, sa začala jeho spolupráca so spisovateľom a scenáristom Alfonzom Bednárom a kameramanom Stanislavom Szomolányim. Ich prvou spoločnou snímkou sa stalo v roku 1962 prelomové dielo československej novej vlny Slnko v sieti. Lyrický príbeh emocionálneho dozrievania a vzťahu dvoch mladých ľudí postupne nadobudol kultový status a po filme je pomenované aj prestížne ocenenie.

Spolupráca Uher-Bednár-Szomolányi pokračovala aj ďalšími filmami Organ (1964), Tri dcéry (1967), Génius (1969), Javor a Juliana (1972), Veľká noc a veľký deň (1974) alebo Kamarátky (1979). Tiež divácky úspešný televízny seriál Moje kone vrané (1980) nesie rukopis tejto autorskej trojice.

Podľa rovnomennej novely Dominika Tatarku nakrútil Štefan Uher v roku 1966 snímku Panna zázračnica, nekonvenčne komponovaný film o slobode a poslaní umenia, o tvorbe a rutinérstve, o liečivej a tvorivej sile ľudských vzťahov. Pohľadom detí a mladých ľudí sa pozeral na svet vo filmoch Keby som mal pušku (1971) a Keby som mal dievča (1976).

Na archívnej snímke Štefan Uher. Foto: TASR - Peter Šimončík


V 80. rokoch sa Štefan Uher vrátil k svojej pôvodnej poetike v snímkach Kosenie Jastrabej lúky (1982), ale predovšetkým filmom Pásla kone na betóne (1982). Príbeh podľa novely Milky Zimkovej zasadený do prostredia východoslovenskej dediny opäť zaujal svojou otvorenosťou a autentickosťou. Život spisovateľky Boženy Slančíkovej-Timravy s nadhľadom i humorom zachytáva film Šiesta veta (1986).

Otvorenosť a sarkazmus sú príznačné aj pre jeho posledný film Správca skanzenu (1988) s nezabudnuteľným Pavlom Mikulíkom v hlavnej úlohe. Od svojho celovečerného debutu My z deviatej A z roku 1961 až po túto poslednú snímku vytvoril celkove 18 celovečerných filmov.

Štefan Uher odovzdával svoje bohaté umelecké skúsenosti aj mladej generácii - od roku 1983 prednášal na VŠMU. Okrem pedagogickej činnosti prispel po roku 1990 k vytvoreniu Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, bol vedúcim Katedry filmovej a televíznej réžie.

Otec československej novej vlny zomrel 29. marca 1993 v Bratislave vo veku 62 rokov. V tom istom roku získal Štefan Uher cenu Igric in memoriam za výrazný tvorivý prínos do slovenskej kinematografie.

Komentáre