Hudba a film

PAVOL HAMMEL: Publikum so mnou spieva aj piesne spred 50 rokov

"Aj to je tiež kus umenia - nenastúpiť do lietadla, ktoré havaruje, hovorí v EXKLUZÍVNOM ROZHOVORE Pavol Hammel, ktorý sa 28. júla 1976 druhý krát narodil. Práve dnes aj vďaka tomu slávi 75. narodeniny"

TASR, 7. decembra 2023 12:51

Na snímke spevák Pavol Hammel počas galavečera 100 rokov SOZA v Bratislave 12. októbra 2022. Foto: TASR - Dano Veselský

Bratislava 7. decembra (TASR) - Neuveriteľných šesť desiatok rokov oslovuje publikum hitmi, z ktorých mnohé doslova zľudoveli. Veď stačí spomenúť napríklad skladby ako Medulienka, Zvonky zvoňte, Učiteľka tanca, ZRPŠ, Kamalásky, Cirkus leto a mnohí si ich začnú vzápätí pospevovať.

Pavol Hammel, žijúca legenda slovenskej populárnej hudby, spevák, gitarista, skladateľ, producent, ale aj výtvarník oslavuje 75 rokov. Pri tejto príležitosti poskytol jubilujúci umelec TASR rozhovor.

Na debutovom albume skupiny Prúdy z roku 1969 nazvanom „Zvoňte zvonky“ je skladba „Keď odchádza kapela“. Našťastie ste neodišli a koncertujete dodnes! Ale, predsa len, nezunovalo sa Vám spievať nejakú pieseň po x-tý krát?
- To záleží samozrejme na okolnostiach. Na niektorých koncertoch tieto zľudovelé hity nehrávam veľmi, to skôr na eventoch alebo, keď to ľudia chcú ako tretí prídavok, tak to môžem dať. To však ale neznamená, že ich nerád spievam. Prajem každému autorovi alebo interpretovi, aby mal aj po 50-tich rokoch nejaký hit, ktorý si ľudia pamätajú a vedia si ho dokonca zaspievať, to je úžasný pocit.-

Aj keď ste boli v tom čase už známy spevák a hudobník vyštudovali ste právo. Prečo ste sa rozhodli pre štúdium na vysokej škole?
- Pretože som veľmi neveril tomu, že sa dá uživiť hudbou, nedalo sa vtedy odhadnúť, či bude takáto hudba fungovať. Myslel som na zadné dvierka, takže som si vybral v roku 1967 právo. Napodiv som sa dobre učil, spravil som prijímacie skúšky a išiel na vysokú školu. My sme popri tom už aj nahrávali - album „Zvoňte zvonky“ vyšiel v roku 1969 a v roku 1970 „Medulienka“. Z toho som mal dosť veľké problémy, lebo na vysokej škole mi nikto neveril, že to viem. (úsmev) Čiže, na prvýkrát som vlastne nijakú skúšku neurobil - dokonca som mal z Pracovného práva aj dekanský termín. Právo som ale po piatich rokoch úspešne dokončil - diplom som síce dostal modrý, nie červený (úsmev). Čo je ale zaujímavé, nebol som na promócii, lebo už som bol ´zažratý´ do hudby a v Poľsku som natáčal program pre televíziu, čo mojim rodičom samozrejme trošku vadilo. Po diplom som si išiel v septembri. -

V čom vidíte hlavnú úlohu umelca - je to v rozdávaní radosti alebo v odovzdávaní aj iných posolstiev?
- Umenie je rôznorodé - každý umelec chce povedať niečo iné, či už literát, hudobník alebo maliar, ale výpoveď vychádza z človeka, je to jednoznačná výpoveď umelca o dobe, v ktorej žije, to sa nedá samozrejme oddeliť. Priorita je ale v rozdávaní radosti, aspoň ja to tak cítim, lebo keby nefungovala spätná väzba medzi publikom a mnou, či už v éteri alebo priamo na koncerte, tak asi by som to už nerobil. Ale keď to funguje, tak sa teším dvojnásobne. Lebo tú energiu, ktorú ja tam dám, dostanem hneď naspäť, v tom okamihu. -

Opäť si pomôžem názvom skladby, tentoraz z roku 1983, „Dnes už viem“ z rovnomenného albumu. Odvtedy uplynuli štyri desiatky rokov - čo viete dnes a v tom čase ste ešte nevedeli?
- Ja si myslím, že to, čo som už vedel pred 40-mi rokmi, viem aj teraz (úsmev). Aj vtedy sme mali svoj rozum. Nič by som v živote nemenil. Takže, tak ako to bolo, tak by som fungoval aj po 40-tich rokoch. -

Vaše meno je nerozlučne späté so skupinou Prúdy. Ako vlastne vznikol jej názov?
- Bol to jednoduchý preklad. My sme si vymysleli najskôr anglický názov skupiny The Jets, to mohli byť buď trysky, ale to je komplikované s tými ypsilonmi, takže preklad Prúdy bol jednoduchší. Tam len bolo potrebné dávať si pozor, aby z názvu nevypadlo ´ú´. (úsmev).-

Už niekoľko rokov sa popri profesionálnej hudobnej kariére veľmi úspešne venujete aj maľovaniu. Čo pre Vás maľovanie znamená?
- To je presne to, čo som spomínal, že každý umelec, ak je ozajstný, má potrebu niečo vypovedať alebo zdieľať. Mne to hudba samozrejme plnohodnotne poskytuje, ale hľadal som aj nejakú inú formu svojej prezentácie. K výtvarnému umeniu som mal vždy blízko, pretože mám veľa kamarátov výtvarníkov, dokonca som aj zbieral diela našich výtvarníkov. Takže, maľovanie prišlo tak nejako samočinne, spontánne. Určite by som nerád písal knihy, lebo to neviem, takže mi prischlo výtvarné umenie a robím to rád. -

Nemôžem nespomenúť 28. júl 1976, kedy ste sa druhýkrát narodili. V tento deň ste mali totiž cestovať lietadlom IL 18 z Prahy do Bratislavy, ale Vy ste do lietadla, ktoré sa zrútilo do jazera na bratislavských Zlatých pieskoch, nenastúpili...

- Aj to je tiež kus umenia - nenastúpiť do lietadla, ktoré havaruje... Nechcem to rozpitvávať - jednoducho som v noci nespal, na letisku som zaspal a lietadlo ráno odletelo. Myslím si, že bol pri mne anjel strážny, a myslím si, že stále pri mne je, tak ho nechcem nahnevať a budem radšej ticho a teším sa, že som to prežil.-

Máte nejaký, dosiaľ nesplnený hudobnícky sen? Môže vari taký byť po 60-tich rokoch na koncertných pódiách?
- Ani nie, lebo som si zvykol na to, že na začiatku sme tvorili na zlej strane železnej opony, keďže bola obmedzená možnosť šírenia tvorby. Môžem sa to odvážiť tvrdiť a povedať, že keby sme sa narodili alebo žili len kúsok západnejšie, tak by to bolo možno ináč, ale to človek nikdy nevie - neviem žiť dva životy súbežne. Je to tak, ako to je. Čiže, nemám už nejaké veľké sny, lebo si ich plním denno-denne a som rád, že to ešte stále funguje, to prízvukujem.-

V roku 1964 mala skupina Prúdy, s ktorou ste nerozlučne spätý, prvý koncert. Na budúci rok uplynie od tohto okamihu 60 rokov. Aké sú teda plány na najbližšie obdobie?
- Mám takú pesničku „Život je na to, aby sa žil!“ - a robím preto všetko. Na budúci rok, keďže hovoríme o šesťdesiatich rokoch, ktoré už pôsobím na umeleckej scéne, v tomto žánri, tak so skupinou Prúdy, ktorá je so mnou spätá - ona prešla rôznymi zmenami, rôznymi hráčmi, muzikantmi, inštrumentalistami, len ja som stále zostával - takže, zostavím skupinu, ktorá najvýraznejšie zabojovala počas tých šesťdesiatich rokov a spravili by sme viac koncertov v priebehu apríla - mája. -

Modus a Pavol Hammel - Kapely starnú. Foto: Archív TASR

Pavol Hammel, stálica slovenskej populárnej hudby, spevák, gitarista, skladateľ, producent, ale aj výtvarník slávi 75 rokov

Pavol Hammel sa narodil 7. decembra 1948 v Bratislave. Pochádza z hudobníckej rodiny. Jeho otec bol huslista v Slovenskom národnom divadle (SND). Už v detstve navštevoval v Základnej umeleckej škole hodiny hry na husliach a bol členom orchestra Železničiarskeho umeleckého súboru. V 16-tich rokoch začal hrať na gitare, ktorá sa stala jeho nerozlučným súputníkom na ceste životom.

V roku 1972 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Hoci už bol v tom čase známy spevák a hudobník, pre štúdium na vysokej škole sa rozhodol preto, lebo - ako hovorí - "veľmi som neveril tomu, že sa dá uživiť hudbou".

V roku 1963 založil Skupinu Prúdy, ktorá patrí medzi prvé big beatové skupiny na Slovensku. Zlomovým okamihom v kariére Pavla Hammela sa stal debutový album Zvoňte zvonky (1969). Považuje sa za jeden zo základných albumov modernej slovenskej populárnej hudby.

Program druhého dňa Bratislavskej lýry pozostával z prvej časti národnej súťaže. Prvú súťažnú pieseň Biely anjel autorov P. Hammela a K. Peteraja spieval Pavol Hammel, 10. júna 1970. Foto: TASR - V. Přibyl

Spolu s Mariánom Vargom sa v roku 1972 podpísal pod vznik mimoriadne invenčnej a originálnej piesňovej poetiky, ktorú ponúkol výnimočný album Zelená pošta.

Diskografia Pavla Hammela je značne bohatá. Jeho rozmanitú tvorbu dopĺňa napríklad aj spolupráca na hudbe do prvého pôvodného slovenského rockového muzikálu Cyrano z predmestia (1977) na texty Jána Štrassera a Kamila Peteraja.

Zatiaľ posledný autorský album z roku 2020 nazval Srdce bez anjela. Obsahuje celkovo 10 piesní, autorom hudby je výlučne Pavol Hammel, textami prispeli Kamil Peteraj, Boris Filan, Vlado Slivka a Marián Zima.

Takmer tragickým sa stal pre Pavla Hammela 28. júl 1976, kedy sa druhýkrát narodil. V tento deň mal totiž cestovať lietadlom IL 18 z Prahy do Bratislavy, ale do lietadla, ktoré sa zrútilo do jazera na bratislavských Zlatých pieskoch, nenasadol: "Nechcem to rozpitvávať - jednoducho som v noci nespal, na letisku som zaspal a lietadlo ráno odletelo. Myslím si, že bol pri mne anjel strážny, a myslím si, že stále pri mne je, tak ho nechcem nahnevať, budem radšej ticho a teším sa, že som to prežil."

Už niekoľko rokov sa popri profesionálnej hudobnej kariére veľmi úspešne venuje aj maľovaniu. "K výtvarnému umeniu som mal vždy blízko, pretože mám veľa kamarátov výtvarníkov, dokonca som aj zbieral diela našich výtvarníkov. Takže, maľovanie prišlo tak nejako samočinne, spontánne. Určite by som nerád písal knihy, lebo to neviem, takže mi prischlo výtvarné umenie a robím to rád," spresnil jubilant.

Zľava Fedor Frešo, Pavol Hammel a František Griglák počas záverečného koncertu turné skupín Prúdy a Olympic v Športovej hale na Pasienkoch v Bratislave 16.februára 1997.Prúdy na ňom hrali v klasickej zostave: Marián Varga, Pavol Hammel, Fedor Frešo, František Griglák, doplnenej o nových členov Igora Skovaya a Martina Hanzela. Foto: TASR - Pavol Funtál

Za svoju umeleckú činnosť získal Pavol Hammel titul Zaslúžilý umelec, v januári 2018 si prevzal Krištáľové krídlo v kategórii Mimoriadne ocenenie a v roku 2019 sa stal držiteľom Veľkej ceny SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský) za celoživotné dielo.

V roku 1964 mala skupina Prúdy prvý koncert, čiže na budúci rok uplynie od tohto okamihu 60 rokov. Aké sú teda najbližšie plány jubilujúceho hudobníka: "Mám takú pesničku Život je na to, aby sa žil! - a robím preto všetko. Na budúci rok, keďže hovoríme o šesťdesiatich rokoch, ktoré už pôsobím na umeleckej scéne v tomto žánri, tak so skupinou Prúdy, ktorá je so mnou spätá - ona prešla rôznymi zmenami, rôznymi hráčmi, muzikantmi, inštrumentalistami, len ja som stále zostával - tak zostavím skupinu, ktorá najvýraznejšie zabojovala počas tých šesťdesiatich rokov, takže by sme spravili viac koncertov v priebehu apríla - mája," prezradil zo svojich plánov pre TASR Pavol Hammel.

Na snímke spevák Pavol Hammel si prebral Veľkú cenu SOZA za celoživotné dielo pre autorov, ktorí sa svojou tvorbou významnou mierou pričinili o rozvoj slovenskej hudobnej kultúry. Foto: TASR - Dano Veselský