Hudba a film

Le Payaco zverejnili nový videoklip ku skladbe Kreslo

"Kapela Le Payaco zverejnila v poradí už tretí videoklip k albumu Pohybliví v nehybnom, ktorý vyšiel v apríli pod značkou Bruuder Records."

TASR/Webmagazin.sk, 8. decembra 2020 14:30
Skupinu Le Payaco založili v roku 1996 štyria kamaráti a spolužiaci, gitarista Tomáš Sloboda, basgitarista Martin Stempel, bubeník Juraj Vitéz a gitarista Stanislav Petrov, ktorý po vydaní debutového albumu v roku 2000 z kapely natrvalo odišiel. V Bratislave sa rýchlo stali jednou z najvyhľadávanejších kapiel a postupne aj pravidelnými účinkujúcimi a headlinermi najväčších slovenských festivalov. Vydali šesť albumov a niekoľko veľmi úspešných singlov. Pesničky ako Sadni si mi na kolená, alebo Dobrý večer priatelia sa stali nadčasovými hitmi.

Le Payaco svoje pôsobenie na päť rokov prerušili v roku 2006, kedy si Sloboda, Stempel a Vitéz založili nové kapely, alebo projekty, nahrali niekoľko úspešných albumov a odohrali množstvo koncertov doma a v zahraničí. V týchto projektoch pokračujú súčasne dodnes. Znovu ich spojil dohromady Michal Kaščák, ktorý v roku 2011 pozval kapelu hrať ako jedného z headlinerov na festival Pohoda. Kapela v roku 2012 obnovila svoju koncertnú aj štúdiovú činnosť. Odvtedy vydali výberovku Jukebox a dva štúdiové albumy. Ten posledný, Pohybliví v nehybnom, sa nesie v duchu experimentovania so zvukom a formou. Skladba Kreslo je v poradí tretím singlom z neho.

"Pesničku Kreslo sme nahrali celkom spontánne a veľmi rýchlo. Chceli sme nejako využiť voľný čas, ktorý sa v štúdiu LVGNC nečakane naskytol uprostred mixáže albumu. Kedže sme v ten deň mixovali, bicie ani basa v štúdiu neboli. Tak si Juraj sadol za klavír, Martin zobral elektrickú gitaru a ja akustiku. Keď bolo všetko asi za dvadsať minút pripravené a nazvučené, poprosili sme Olivera, aby nás na jeden záber natočil na mobil. Takže do pol hodiny sme mali Kreslo so zvukom aj obrazom hotové," spomína na nahrávanie spevák kapely Tomáš Sloboda. "Text som napísal pri čakaní dcéry na chodbe školy, kam chodila na tanec. V podstate som len opísal okolie, počasie a chvíľu v ktorej som sa nachádzal. To kreslo, a všetky tie veci naokolo, ktoré v pesničke spomínam, tam pravdepodobne sú dodnes. Iba riaditeľka školy je v skutočnosti riaditeľ. Ale to som vtedy v šere tej chodby iba zle videl na menovku riaditeľne, čím sa dodatočne pánovi riaditeľovi ospravedlňujem za tento môj prešľap," dodáva Tomáš Sloboda.

Komentáre