Hudba a film

Bulharský Havel o tom, ako umierali baníci a moslimovia menili vieru

"Deň boja za slobodu a demokraciu patril v bratislavskom Divadle aha odvážnym ľuďom ako Bulhar Stefan Canev a Francúzka Jana z Arcu, a nechýbal ani študentský humor a nezávislé divadlo."

Monika Voleková, 22. novembra 2016 7:00 Príjemný večer 17. novembra strávili návštevníci Malej scény STU v Bratislave, kde si viacerými podujatiami pripomenuli štátny sviatok Deň boja za demokraciu a slobodu a 25. rokov od prvej premiéry Divadla aha z novembra 1991. Najvzácnejším hosťom bol novinár, básnik, dramatik a esejista Stefan Canev (80), osobnosť bulharskej kultúry známa ako „bulharský Havel“. Za účasti predstaviteľa bulharského veľvyslanectva si Canev prebral prestížne ocenenie z rúk predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Slovenskej republiky Ondreja Krajňáka.

Spomienky S. Caneva na komunistický režim, ktorý veľmi poškodil aj jeho najbližšiu rodinu, zarezonovali v publiku v divadelnej sále. V Československu posielala strana nepriateľov režimu do jáchymovských baní na urán, v Bulharsku do zinkových baní v chudobnom kraji v meste Krdžali, kde mnohým zvápenateli pľúca a zomierali.



„Prišla tam delegácia spisovateľov. Jedna poetka napísala veľmi optimistické verše. Vtedy sa robila politika, aby moslimovia v Bulharsku zmenili vieru. Opisovala ako si moslimské ženy strhávajú z hlavy šatky, hidžáby a burky a vidia pred sebou svetlú budúcnosť,“ spomínal Canev. Večer sa stretli v reštaurácii, kde bola ostrá výmena názorov a ako novinár jej Canev otvorene povedal, že klame. Skutočnosť bola iná, bulharskí Turci sa bránili tlaku komunistického režimu, aby opustili islam.

Na videu príhovor Ondreja Krajňáka a poďakovanie Stefana Caneva za ocenenie:

Premiéra pri narodeninách divadla

Premiéru dvoch Canevových jednoaktoviek Panna Jana o známej francúzskej hrdinke Jane z Arcu a Čajka ( o ideáloch revolúcie po rokoch) zahrali herci na počesť 25 rokov Divadla aha, ktoré sa ako nezávislá scéna pod vedením Štefana Korenčiho zapísala do povedomia verejnosti a divadelných priaznivcov.

Na videu Štefan Korenči o oslavách 17. novembra v divadle:

Nezávislá scéna po revolúcii

Zmena režimu v roku 1989 priniesla množstvo nových nezávislých scén, znamenala pre divadlá nové možnosti, vrátane spôsobov financovania. Jednoduché to však rozhodne nie je. "Bez 17. novembra by neboli nezávislé divadlá. Za predstavením je strašne veľa práce, za slobodu sa platí, a divadlo sa nedá robiť bez peňazí. Sme slobodní, čo sa týka dramaturgie a výberu hercov, "povedal umelecký riaditeľ divadla Š. Korenči s tým, že veľa energie stojí zháňanie peňazí, pretože divadlu treba zabezpečiť prevádzku.

Na videu Štefan Korenči o financovaní nezávislého divadla:


Divadlo aha sa pred šiestimi rokmi presťahovalo v rámci bratislavského Starého mesta zo Školskej ulice viac do centra, na Dostojevského rad, do susedstva Dunaja aj Univerzity Komenského a dopravných uzlov. Aký to malo vplyv?

Na videu Štefan Korenči o presťahovaní divadla do priestorov Malej scény STU:

Výstava scénografov

Divadlo bez hercov, kostýmov a samozrejme bez scény, pred ktorou sa hrá, by nebolo to pravé. Divadlo aha pri príležitosti svojich narodením pripravilo výstavu prác scénických výtvarníkov - dvojičiek na nerozoznanie Jaroslava a Miroslava Daubravovcov. Kedže 17. november je sviatkom študentov, zaspomínal si spoločné roky na pôde Vysokej školy múzických umení v Bratislave ich kolega, herec Michal Kubovčík.

Na videu herec Michal Kubovčík spomína na školské časy s bratmi Daubravovskými:


ODPORÚČAME AJ:
Tragikomédia Bobo chorvátskeho režiséra Rajka Grlica je už v kinách
Ambasádorom filmu Snowden je Amnesty International Slovensko
Rozhovor s choreografom a umeleckým riaditeľom Royal Russian Ballet

Komentáre