Ekológia

Slovensko sa môže pochváliť endemitom, rastie len v Slovenskom krase

"Túto rastlinu možno vidieť na stanovištiach viacerých planín Slovenského krasu. Často navštevované lokality s jej výskytom sú napríklad aj Zádielska tiesňava či Hájska dolina."

TASR, 21. februára 2022 11:44

Zádielska tiesňava, národná prírodná rezervácia, ktorá je súčasťou Národného parku Slovenský kras nad obcou Zádiel v okrese Košice-okolie. Foto: TASR Milan Kapusta

Jedným z botanických skvostov Slovenského krasu je aj chudôbka drsnoplodá Klášterského. Ide o endemit, nikde inde na svete sa tak už nevyskytuje. Keďže ho možno nájsť najmä na skalných stenách tohto národného parku (NP), je ohrozený nekontrolovaným skalolezectvom a na dostupných miestach aj zošľapovaním turistami či nelegálnym zberom. Pre TASR to povedal Róbert Šuvada, botanik zo Správy NP a biosférickej rezervácie Slovenský kras.

Túto rastlinu možno vidieť na stanovištiach viacerých planín Slovenského krasu. Často navštevované lokality s jej výskytom sú napríklad aj Zádielska tiesňava či Hájska dolina. „Vzhľadom na charakter jej výskytu na ťažko prístupných miestach, akými sú štrbiny vápencových skalnatých brál, na skalnatých hrebienkoch a terasách, nie je možné určiť jej celkovú početnosť,“ povedal s tým, že na plochách, ktoré je možné pravidelne monitorovať, nezaznamenali zmenu počtu jedincov mimo prirodzenej dynamiky populácie.

Kristína Bocková zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR dodala, že väčšina početnejších populácií je zahrnutá do chránených území s najvyšším piatym stupňom ochrany, kde sú činnosti, ktoré ju ohrozujú, obmedzené zákonom. Spoločenská hodnota jedinca je 300 eur.

Keďže ide o kriticky ohrozený druh flóry Slovenska, ktorý patrí medzi chránené rastliny, podľa riaditeľa Botanickej záhrady Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Pavla Mártonfiho ju nemožno akokoľvek poškodzovať ani vykopávať pre výsadbu vo vlastnej záhradke.

Hájske vodopády tvoria kaskády na Hájskom potoku nad obcou Háj v okrese Košice-okolie. Na hornom konci doliny sa nachádza obec Hačava. Kaňonovitá Hájska dolina je súčasťou NP Slovenský kras, pri Hájskych vodopádoch platí 3. stupeň ochrany. Foto: TASR Milan Kapusta

Chudôbka drsnoplodá Klášterského je jedným z poddruhov druhu chudôbka drsnoplodá a jej výskyt podľa Mártonfiho súvisí s evolučným vývojom druhu. „Keďže populácie v Slovenskom krase boli dlhodobo izolované od ostatných populácií, nadobudli selekčným tlakom niektoré špecifické morfologické znaky, predovšetkým väčšie kvety a plody, než má bežná chudôbka drsnoplodá pravá, ktorá sa vyskytuje na iných miestach Slovenska,“ uviedol.

Tieto odlišnosti si všimol v roku 1978 český botanik Jindřich Chrtek st. Túto chudôbku pomenoval na počesť českého botanika Ivana Klášterského, ktorý študoval flóru Slovenska a Slovenského krasu a nazbieral množstvo herbárového materiálu tohto nového, v tej dobe ešte neopísaného druhu. Neskôr ju Chrtek preradil do úrovne poddruhu, čo platí dodnes.

Chudôbka drsnoplodá Klášterského ja rastlina vysoká 15 až 25 centimetrov, je charakteristická prízemnou ružicou listov a bohatým súkvetím so zvyčajne 20 až 50 žltými kvetmi. Kvitne v marci a apríli. Čo sa týka jej príbuznej, chudôbky drsnoplodej pravej, tak si ju podľa Mártonfiho nemožno pomýliť. „Tento poddruh sa v Slovenskom krase nevyskytuje. Pre laikov, na rozlíšenie od viacerých iných na jar žlto kvitnúcich rastlín je užitočný znak, že má len štyri korunné lupienky v kvete,“ vysvetlil s tým, že prvosienky či nátržník ich majú päť.