Cestovanie

Zábava (len) pre silné žalúdky

"Kohútie zápasy. Tŕň v oku ochrancov zvierat, národný šport v podaktorých krajinách, no v našich končinách predovšetkým nepochopiteľné týranie zvierat, ktoré v modernej spoločnosti nemá čo robiť."

Danka Šoporová, 16. januára 2013 6:00

História kohútích zápasov

Predpokladá sa, že už pred päťtisíc rokmi si ázijskí domorodci všimli bojovnosť kohútov. Nie nadarmo sa vraví, že pre dvoch operencov na jednom dvore niet miesto. Z Ázie sa tradícia kohútích zápasov postupne presúvala cez dnešný Pakistan do Mezopotámie a Ríma. Za Júliusa Ceasara boli dokonca chované bojové plemená kohútov, s veľmi striktným zákazom ich konzumácie. Je zaujímavé, že ak na statku vypuklo nebezpečenstvo, kohúti šampióni bývali zachránení ako prví a až po nich ženy s deťmi.

V roku 1850 však kohútie zápasy vo väčšine európskych krajín dostali červenú. Akékoľvek porušenie prísnych nariadení bolo potrestané vysokými sankciami. Chov bojových plemien tak stratil svoje opodstatnenie a kohúti sa začali šľachtiť výlučne ako úžitkové plemená.

V niektorých krajinách tradícia pokračuje i dnes

Kohútie zápasy ostávajú i naďalej turistickou atrakciou, ktorá každoročne dokáže pritiahnuť tisícky turistov. Týmto faktom argumentujú pred kompetentnými orgánmi ich usporiadatelia.

Patríte k ľuďom, ktorých daný súboj láka vidieť na vlastné oči? V súčasnosti sa kohútie zápasy usporadúvajú najmä v Latinskej Amerike (Mexiko, Peru a Brazília), no s prižmúrením oka policajných orgánov sú k videniu aj v Indonézii, Malajzii, Thajsku, Pakistane, Indii alebo na Filipínach. Pokiaľ sa vám zdajú spomenuté štáty až príliš vzdialené, vedzte, že uspieť môžete i v španielskej Andalúzii, na Kanárskych ostrovoch, ale tiež v menších regiónoch Francúzka.

Miernejšie pravidlá

Nie všade prebiehajú kohútie zápasy rovnako. Napríklad v Thajsku prišli nedávno ich zástancovia s miernejšími pravidlami, s cieľom eliminovať krutosť celého diania. Čo to v preklade znamená? Po novom bude kohútích zápasníkov čakať päť pätnásťminútových kôl, pričom zápas sa ukončí v okamihu, keď jeden zo súperov ostane viditeľne zranený, vydá sa na útek, prípadne ho ochromí silné krvácanie.

„Pozitívnou“ zmenou je zákaz kovových ostrohov, donedávna priväzovaných na nôžku kohúta. Tie zapríčiňovali podstatnú časť smrteľných zranení. Stačil dobre mierený hmat a jeden z vtákov ostal ležať na zemi v kaluži krvi, s odseknutou hlavou, rozpáraným bruchom, vylúpnutými očami a to všetko za sprievodu skandujúceho davu tamojších nadšencov.

Filipínsky scenár

Práve Filipíny patria, čo sa pravidiel týka, k absolútnej špičke krutosti. Tu sa totiž ostrohy ostré ako žiletky kvapkajú i jedom. O kohúty sa samotní majitelia starajú precíznejšie, než o vlastných potomkov. Masáž pred zápasom, výdatná potrava, kvantum povzbudivých slov a hor sa do ringu. Zatiaľ čo tipujúci vyplácajú stávky a krv na zemi pomaly zasychá, na svoje vystúpenie sa chystá ďalšie duo majiteľov rozzúrených kohútov. Tipy sa neraz šplhajú až k tisícke dolárov. Vzhľadom na skutočnosť, že pre nemálo ľudí ide o ročný zárobok, je sila a vernosť tomuto zvyku ozaj nepredstaviteľná.

Celkom ironicky vyznieva tvrdenie, že fanatickí zástancovia kohútich zápasov rezolútne odmietajú akékoľvek obvinenia z hazardu a snahy zbohatnúť. „Nie je to moje zamestnanie, nezarábam si týmto spôsobom a kohútie zápasy vnímam len ako koníček,“ vyjadril sa na sociálnej sieti jeden z majiteľov kohútieho šampióna na Filipínach a dodáva: „Pre nás je to celoživotná vášeň a ukážka veľkolepého umenia, ktoré si zaslúži celosvetovú pozornosť.“ Tú koniec koncov aj získalo. Len či v želanej forme...

Komentáre