Cestovanie

Vladičský raj otvorili symbolicky pri Nistorovej studni

"Na otvorení Vladičského raja sa zúčastnila aj pravnučka Nistora Galajdu Dana Loudová z Jablonca nad Nisou. "

TASR, 21. júla 2020 15:54
Ilustračné foto. Foto: TASR – Jaroslav Novák
Vladiča 20. júla (TASR) – Vladičský raj, približne 3000 hektárov lesov a lúk v katastri obce Vladiča v Stropkovskom okrese, v ktorých sa nachádza spleť turistických trás s celkovou dĺžkou asi 100 kilometrov, otvorili symbolicky pri Nistorovej studni.

Voda v nej nikdy nevyschne a je pitná rovnako ako voda z mnohých ďalších prameňov, ktoré sa vo Vladičskom raji nachádzajú. O slávnostnom podujatí informovala riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Horný Zemplín a Horný Šariš Michaela Zdražilová.

Ako uviedla, Vladiča vznikla zlúčením piatich obcí a spomínanú studňu v roku 1888 vykopal vo vtedajšej Nižnej Vladiči vtedy asi 20-ročný Nistor Galajda. Po ňom studňu aj pomenovali.

„Slúži dodnes, je murovaná z kameňa, má hĺbku asi šesť metrov. Nikdy v nej nevyschla voda a chuťovo je asi najlepšia v Nižnej Vladiči," priblížil starosta obce Ján Čurpek, ktorý vidí symboliku prepojenia Vladičského raja s Nistorovou studňou v tom, že okolitá príroda ponúka množstvo prameňov.

„Keď idete na turistiku, nemusíte si so sebou brať žiadnu vodu, lebo ju nájdete cestou. Pramene sú zaznačené aj na mape," vysvetlil.

Na otvorení Vladičského raja sa zúčastnila aj pravnučka Nistora Galajdu Dana Loudová z Jablonca nad Nisou. Aj keď sa spomienky na jej pradeda v rodine nezachovali, keďže zomrel pred narodením svojho najmladšieho syna, Loudovej deda, do Vladiče prichádza každé dva roky. Ubytovanie v miestnom turistickom informačnom centre má pre ňu zvláštne čaro.

„Môj otec tam totiž chodil do školy. Po vojne odišiel za prácou, oženil sa a zostal v Čechách. Vždy spomínal na toto miesto. Niekedy to bolo kruté rozprávanie o tom, ako chodili bosí všetci v rodine, kde bolo desať detí. Tu bol tvrdý život," ozrejmila. Zmienku o svojom pradedovi, staviteľovi Nistorovej studne, našla Loudová aj vo svidníckom archíve.

Komentáre