Cestovanie

UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Z Trnavy do Kútov

"TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval."

Tablet.TV, 17. februára 2018 8:00
Stanica Jablonica Foto: Tablet.TV
Minulý týždeň sme vám umožnili pozorovať trať z hľadiska rušňovodiča na trase z Kútov do Trnavy. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.

Dnes ponúkame možnosť precestovať naspäť trať ŽSR 116 z Trnavy do Kútov od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko vo vlaku Os 2613.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu!


Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Trnavou a Kútami zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.

Začiatok cesty: Železničná stanica Trnava


Železničná stanica Trnava Foto: Tablet.TV


Technické údaje o vlaku
Jazda v osobnom vlaku Os 2602 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Radenie vlaku
Rušeň 240 + 2x osobný vozeň Bdtmee + osobný vozeň Bdgtmee

O trati
Železničná trať Kúty – Trnava (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 116) je elektrifikovaná jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Kúty a Trnavu. Prepája trate 110 (Bratislava – Břeclav) a 120 (Bratislava – Žilina).

V stanici Jablonica je odbočka na trať Jablonica – Brezová pod Bradlom (trať ŽSR 117). Na tejto trati je v súčasnosti osobná doprava zastavená.

ZSSK na tejto trati v súčasnom grafikone vlakovej dopravy prevádzkuje denne 11 párov osobných vlakov.
Na vlaky sú nasadzované klasické súpravy.

V Trnave je trať napojená na trať ŽSR 120 Bratislava – Žilina – (Košice) a na trať ŽSR 133 Trnava – Sereď – Galanta.

ZSSK má v stanici Trnava zriadené Zákaznícke centrum poskytujúce širokú škálu služieb pre cestujúcu verejnosť.

Číslo trate: ŽSR - 116
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Trnava - Kúty
Rozchod: 1 435 mm
Elektrifikácia: 25 kV 50 Hz
Dĺžka: 67,463 km
Max. rýchlosť: 80 km/h

.
História trate
Železničné spojenie Kútov a Trnavy prvýkrát verejne prezentoval senický rodák Viliam Pauliny-Tóth, poslanec uhorského snemu v roku 1871. Vo svojom návrhu výstavby železníc počítal i s traťou spájajúcou Šahy - Levice - Nitru - Hlohovec - Holíč a Hodonín. Po dlhých rokoch bolo koncom 19. storočia rozhodnuté o výstavbe trate Nitra - Leopoldov - Trnava - Kúty - Břeclav.

Trať bola rozdelená na 2 úseky: Lužianky - Leopoldov a Trnava - Jablonica - Kúty. Vytvárala spojenie Ponitria, Považia a krajinskej hranice s napojením na Severnú dráhu cisára Ferdinanda s dĺžkou 111,7 km. (O úseku Leopoldov - Lužianky viac v článku o trati Leopoldov – Kozárovce.)

Otváranie úsekov:
14. decembra 1897: Trnava - Smolenice - 21,1 km
14. decembra 1897: Jablonica - Kúty - 32,1 km
11. júna 1898: Smolenice - Jablonica - 3,3 km
6. septembra 1899: odbočka Jablonica - Brezová pod Bradlom - 11,7 km
8. septembra 1900: Kúty - krajinská hranica - 6,4 km

Železnica prechádza rovinou i horským terénom Malých Karpát a bolo nutné vykonať množstvo zemných prác. Najzložitejší úsek priesmykom pohoria medzi Smolenicami a Jablonicou je vedený 900 m dlhým tunelom, najväčší násyp má 20,2 m a zárez 16,4 m. Celkovo bolo potrebné vybudovať 212 stavieb v celkovej dĺžke 791 m.
Počas druhej svetovej vojny bola trať i tunel poškodená ustupujúcou nemeckou armádou a boli nutné rozsiahle opravy. Sprejazdnená bola už v máji 1945 a opravy prebiehali až do roku 1947, kedy sa dokončili práce na tuneli.
Elektrifikácia trate prebiehala v dvoch etapách:
• 18. decembra 1980 otvorený úsek Kúty - Jablonica
• 21. mája 1982 otvorený úsek Trnava – Jablonica

Rekonštrukcia trate a staníc:
Budova stanice Senica bola po rekonštrukcii skolaudovaná v apríli 2013. Postavená bola v roku 1897 a rekonštruovaná v rokoch 1967 a 1968. V roku 2013 v stanici boli zrekonštruované koľaje 1, 2 a 3 a nástupištia 1 a 2. Rekonštrukcia umožnila bezbariérový prístup cestujúcich, nainštalovali tu vodiace prvky pre nevidiacich a zvýšili dĺžku koľají. Zároveň bol vymenený koľajový spodok, zvršok a koľajové polia. Upravené boli tiež trakčné vedenie, káblové rozvody, osvetlenie a ďalšie súčasti stanice. Novo nainštalované boli tiež „informačné a oznamovacie prvky pre cestujúcu verejnosť“. Náklady na stavbu boli cca 2 mil. Eur.
Zdroj: wikipedia.org a vlaky.net
.
Stanice na trati
• Trnava – križovatka s traťou 120 (Bratislava – Žilina) a 133 (Trnava – Sereď)
• Trnava predmestie
• Šelpice
• Klčovany
• Boleráz
• Bíňovce
• Smolenice
• Buková
• Cerová-Lieskové
• Jablonica
• Senica
• Šajdíkove Humence
• Borský Mikuláš
• Šaštín- Stráže
• Kuklov
• Kúty – križovatka s traťou 110 (Bratislava- Břeclav) a 114 ( Kúty- Skalica- Sudoměrice ČD)


Koniec cesty – stanica Kúty


Stanica Kúty Foto: Tablet.TV

.

Zaujímavosti na trati


Vodná nádrž Boleráz
Vodná nádrž Boleráz sa nachádza v tichej lokalite vzdialenej 14 km od Trnavy. Jej primárnou úlohou je zásobovať vodou okolité priemyselné podniky. Nádrž má tri prítoky, ktoré zabezpečujú dostatok vody pre výkon všetkých jej funkcií. Okrem toho je okolie nádrže príjemným prostredím, kde sa dá oddýchnuť, zrekreovať a zašportovať si.
Boleráz Foto: TASR

Preferujete prírodné kúpaliská? Vodná nádrž Boleráz je vďaka svojej rozlohe 80 hektárov miestom, kde sa dá osviežiť a zaplávať si na dlhšie vzdialenosti. Rybári sa sem radi vracajú najmä kvôli loveniu tradičných kaprov, plotíc, pleskáčov vysokých alebo pleskáčov silných. Pri popoludňajšej prechádzke okolo nádrže si môžete všimnúť obrovské množstvo vodných rastlín, ktoré dotvárajú kolorit vodnej hladiny.


Komentáre